Svetom otriasajú správy o fanatických islamistoch z tzv. Islamského štátu v Iraku a Sýrii (ISIS) ale i z iných regiónov Afriky a Ázie, ktorí neváhajú presadzovať najbarbarskejšie metódy (vraždy, znásilňovanie žien, únosy a predaj ľudí do otroctva) pri potláčaní a genocíde rôznych skupín ľudí, ktorí s nimi nesúhlasia – kresťanov i samotných moslimov. Ozvenou týchto udalostí sú mnohí migranti, ktorí stratili svoj domov, blízkych a majetok. Teraz prichádzajú do Európy a potrebujú našu pomoc.

Naproti tomu hlavné médiá minimálne alebo vôbec neinformujú o udalosti, ktorá hýbe verejnou mienkou v USA, kedy vďaka skrytej kamere boli odhalené nie menej barbarské metódy Plánovaného rodičovstva (Planned parenthood). Ide o najväčšiu organizáciu uskutočňujúcu v Spojených štátoch až 300 tisíc potratov nenarodených detí ročne, ktorej skutky nemajú nič spoločné s rodičovstvom a viac by sa jej hodil názov Plánované vraždenie (Planned murderhood). Na viacerých videách zamestnanci Plánovaného rodičovstva bezstarostne, ako by sa nič zvláštne nedialo, rozprávajú o rozporcovaní a predaji časti tiel nenarodených detí. Cynicky hovoria, ako sa snažia vykonať potrat tak, aby nedošlo k poškodeniu vnútorných orgánov, ktoré sa potom predajú ako bežný tovar a používajú na „vedecký“ výskum.

Spôsob fungovania a veci, ktoré robia tieto dve organizácie vykazuje toľko spoločného, že rozdiely medzi nimi sa zdajú len ako detaily. Pri pohľade na zločiny islamistov z ISIS nám môže napadnúť: ako dobre, že nežijeme v spoločnosti, kde platia pravidlá fanatického islamu. Aký je však rozdiel medzi islamským právom a našimi zákonmi, ktoré povoľujú podobné zverstvá? Žiaden. Tieto organizácie predstavujú len vrchol ľadovca prenikajúci obe civilizácie od ich špičiek. Ľadovec, ku ktorému sa ako Titanic blížime plnou parou zabávajúc sa a neuvedomujúc si, ako blízko je katastrofa. Aký je rozdiel medzi západnou a moslimskou civilizáciou, keď sa v nich dejú takéto veci? Žiaden. Koreň zla, z ktorého vychádzajú je ten istý, no zlo, ktoré sa zakorenilo v západnej civilizácii je väčšie než to, ktoré predstavuje ISIS.

Svätý Augustín raz napísal: „Čím iným sú štáty bez spravodlivosti, ak nie veľkým lúpežníctvom? Či lúpežnícke bandy nie sú malým kráľovstvom? Aj lúpežnícka banda sa riadi rozkazom svojho vodcu a podľa schváleného dohovoru sa delí o korisť. Ak sa toto zlo pridávaním sa zvrhnutých ľudí rozrastie natoľko, že obsadí isté miesta, zriadi si sídla, zaujme mestá, podrobí si národy, bez váhania prijíma aj meno ríše, ktoré jej pred svetom dáva nie uspokojená žiadostivosť, ale pridaná beztrestnosť. Vtipne a pravdivo odpovedal prichytený pirát Alexandrovi Veľkému, keď sa ho kráľ opýtal, odkiaľ má právo lúpiť na mori, smelo mu povedal, odkiaľ aj ty po celej zemi. Ja za to, že to robím nepatrnou lodičkou, som lúpežníkom, a ty robíš to isté veľkým loďstvom, a si za to panovníkom.“ Ako sa môžu Spojené štáty a západné krajiny postaviť proti islamistom, keď na ich území sa robia zločiny proti ľudskosti v ešte väčšom rozsahu než v Iraku a Sýrii? Bude to iba umravňovanie malého lúpežníka väčším, vyháňanie démona iným démonom, čo nespôsobí nápravu  iba ďalšie zlo. Tak ako to bolo v prípade invázie USA a západnych krajín do Iraku, ktoré chceli režim Sadáma Husaina odstrániť silou zbraní, čím znemožnili tých, ktorí ho mohli poraziť silou pravdy. Podobne to dopadlo pri intervencii Západu v Líbyi a v Sýrii, kde mocenskú prázdnotu zaplavilo ešte väčšie zlo v podobe ISIS.

To, čo sa deje na Blízkom východe a v Afrike, je len odrazom nášho hriechu zabíjania nenarodených detí, starých a chorých, ktorý nielen znemožňuje západnej civilizácii ponúknuť odpoveď na islamský fundamentalizmus, ale ju aj rozožiera zvnútra. Matka Tereza raz povedala mocným tohto sveta: „Cítim, že potrat je dnes najväčším nebezpečenstvom pre mier, pretože to je vojna vedená proti dieťaťu, priama vražda vykonaná samotnou matkou. A keď dopustíme, že matka môže zabiť dokonca svoje vlastná dieťa, ako môžeme chcieť po ľuďoch, aby sa nezabíjali navzájom?“ Ako môže prežiť civilizácia, ktorá chce nazvať zabíjanie nenarodených detí ľudským právom? Ako môže prežiť civilizácia, ktorá si ako svoje božstvá postaví pohodlie a blahobyt, ale pritom starne a vymiera? Ako môže prežiť civilizácia, ktorá nazve manželstvom homosexuálne vzťahy a bude v malých deťoch ničiť identitu mužov a žien? Bude niekto bojovať za takúto civilizáciu, ak bude ohrozená? A bude mať vôbec, kto bojovať?

Dejiny nás učia, že veľká civilizácia nepodľahne skaze zvonku, pokiaľ sa nezničí sama zvnútra. Ani nás neničia islamisti, ale ničíme sa v prvom rade my sami a ak sa nespamätáme islamisti alebo iní fanatici iba prídu, aby naše vlastné dielo skazy dokonali. O srdcia Európanov dnes zápasia tri náboženstvá: islam, sekularizmus a kresťanstvo. Radikálny islam je pre nás hrozbou, ale ešte väčšou hrozbou je to, čo sa deje v strede našej civilizácie cez radikálny sekularizmus. Tento sekularizmus vykazuje všetky známky náboženstva, aj keď to o sebe nehovorí, lebo sa usiluje o novú totalitu v každej oblasti, pričom rozvracia spoločnosť v jej základných bunkách – v manželstve a rodine. Dobre jeho podstatu vystihol Vladimír Palko, ktorý vo svojej knihe Levy prichádzajú uviedol: „Až raz budú historici písať o našej dobe, povedia, že v nej žili blázniví ľudia. Nemali deti, ale donekonečna obhajovali potraty a tvrdili, že manželstvo nemá nič spoločné s plodením a výchovou detí." Preto si táto situácia vyžaduje radikálnych kresťanov, ktorých životy sú ovplyvnené radikálnym pokánim – to znamená rozhodnou zmenou zmýšľania a konania. Toto pokánie sa začína spytovaním v srdci – ako žijem v manželstve, rodine a ako prijímam nový ľudský život. Ale prejavuje sa aj v spoločenskými rozhodnutiami – akých politikov volím, aké programy v TV pozerám, čím zahlcujem svoje vnútro cez internet, aké výrobky kupujem... Z našich drobných rozhodnutí a skutkov vyrastá naša rodina, obec, spoločnosť, štát i civilizácia.

Na Slovensku sa o necelý mesiac uskutoční v Bratislave druhý národný pochod za život. Prejavom nášho pokánia bude aj to, ak prídeme a postavíme sa ako národ a národnosti žijúce na tomto území a vyznáme naše zlyhania v ochrane ľudského života, ale zároveň sa rozhodneme postaviť radikálne za život a jeho ochranu na Slovensku, lebo len tak môžeme ako štát odolať a dať našim deťom budúcnosť a nádej.