Včera som počúvala video Eliasa Vellu z Katolíckej charizmatickej konferencie v Trnave. Akúsi myšlienku chcel ilustrovať citátom z knihy proroka Ezechiela 37, kapitola.
Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí. I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté. A riekol mi: "Syn človeka, ožijú tieto kosti?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to ty vieš...
Táto veta ma zasiahla:
"Syn človeka, môžu tieto kosti ožiť?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to vieš ty."
Ako by som odpovedala ja? Alebo vy - keď vidíte vysušené vybielené holé kosti - čo by ste povedali - môžu tieto kosti ešte ožiť? Čakala som, že odpovie nie. Tak, ako aj ja často Bohu hovorím. To sa nedá. To nie je možné. Prečo si to dopustil, to je koniec. ...
Naša spoločnosť umiera. Niekedy sa mi vidí, že mnohí ľudia, mnohé veci v spoločnosti, kultúra v médiách... mnohé vnímam ako tie vysušené kosti, ktoré už nejde vzkriesiť k životu.
A predsa - chcem sa učiť od proroka. Aj keď svojimi ľudskými očami vidím, že "tu už niet pomoci," nebudem hovoriť - "Nedá sa".
Radšej poviem - Ty Pane to vieš. Ožijú tieto mŕtve kosti? - Ak Ty budeš chcieť, vytvoríš si z nich mocnú armádu...
Povedal mi: "Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo: Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete! Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán."
Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo!
I prehovoril ku mne: "Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!"
Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké.
Nato mi povedal: "Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: "Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení." Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny. I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj. Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán som to riekol a splnil," hovorí Pán.
(Ez 37, 1 - 14)
Ďakujem za tú nádej, ktorú denne dostávam skrze Tvoje slovo, Pane!
