Existuje nórske príslovie, veľmi dobre známe aj v našich končinách, podľa ktorého „skôr než dať ľuďom ryby, je lepšie naučiť ich loviť ryby“. Ak sa nemýlim, naprieč celým spektrom našej spoločnosti panuje zhoda, že je to rozumné príslovie. (Možno by sa dalo upresniť, že pokiaľ niekto naozaj zomiera od hladu, vtedy treba operatívne zasiahnuť a nakŕmiť ho, a pokiaľ má vekové či zdravotné ťažkosti pri lovení, treba mu pomôcť..., ale inak je cesta, ktorú odporúča príslovie, zrejme tá správna.) Ak je tak, potom byť učiteľom je pre spoločnosť tá najdôležitejšia verejná funkcia, to najvýznamnejšie povolanie, tá najprínosnejšia služba. Stačí túto myšlienku doviesť do dôsledkov a pochopíme, že zárobok učiteľov by mal byť nie na úrovni priemernej mzdy, ani nie na úrovni 1,6-násobku priemernej mzdy, ale najvyšší v celej verejnej službe.
Zdá sa to prehnané? Ako spoločnosť akceptujeme, že sudcovia a prokurátori majú – dokonca zo zákona – garantované platy vo výške 1,3-násobku platu poslanca NR SR, ktorý je vo výške trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Argumentuje sa tu tým, aby bola zachovaná nezávislosť súdnictva, hoci Ústavný súd skonštatoval, že neexistuje žiadny vzťah medzi sudcovskou nezávislosťou a poskytovaným platom sudcov. Ani nemôže byť, veď nezávislosť je prvou a najzákladnejšou požiadavkou spravodlivosti, teda samej podstaty tohto povolania.
Mali by aj učitelia vo svojich mzdových požiadavkách argumentovať niečím analogickým? „Za týchto platových podmienok negarantujeme z našej strany výchovu alebo vzdelávanie žiakov, resp. študentov...“ Zrejme by sa takáto argumentácia stretla s búrlivým odmietnutím. (Pritom keď to robia lekári a hrozia, že „negarantujú zabezpečenie primeranej zdravotnej starostlivosti“, venuje tomu celá spoločnosť patričnú pozornosť a nik sa nepozastavuje nad tým, kde je ich podstatná stavovská povinnosť...) Prečo práve od učiteľov s žiada tá najdôležitejšia spoločenská funkcia – komplexne pripraviť do života novú generáciu – bez akýchkoľvek kompromisov s kvalitou, za cenu (mzdu), ktorá je tejto funkcii absolútne neprimeraná?
Isteže, nie všetci učitelia odvádzajú nekompromisne kvalitnú výchovno-vzdelávaciu prácu. A tu je začarovaný kruh: nepracujú kvalitne – lebo nezarábajú adekvátne – lebo nepracujú kvalitne – lebo nezarábajú adekvátne. Takýto kruh však neroztáčame ani pri lekároch, ani pri sudcoch, ani pri poslancoch, hoci aj tam platí, že nie všetci odvádzajú svoju prácu na primeranej úrovni. Ibaže, tam ide o zachovanie spoločenského ocenenia voči stavu, profesii, povolaniu ako takému. Prečo u učiteľov toto neplatí?
Domnievam sa, že dôvod je zároveň historický i aktuálny.
Historickým dôvodom je osvietenstvo, ako prejav hrdosti, ba až pýchy človeka vo vzťahu k vlastnému rozumu, ktorý ho postupne priviedol k spochybneniu, až odmietaniu autority (Cirkvi, rodičov, štátu) – osobitne marxizmus, hlbinná psychológia, hedonizmus a rodovou ideológiou inšpirovaná „emancipačná pedagogika“. Toto sú veľmi silné prúdy, ktoré priam zničujúco zasiahli európsku kultúru a výrazne destabilizujú spoločnosť. Tu je dôvod, prečo sa „vytratila“ úcta k učiteľovi ako takému – v spoločnosti i v rodine, aspoň v štatisticky veľmi významnej miere.
Aktuálnym dôvodom je veľmi zlý príklad premiéra vlády SR. S učiteľmi a ich požiadavkami sa dá nesúhlasiť, ale správať sa k nim drzo a arogantne, to je – z titulu jeho funkcie – nielenže neakceptovateľné, ale je to i ten najhorší príklad, aký môže dať občanom Slovenska, najmä mládeži. A keďže toto jeho správanie podporuje veľmi významná časť obyvateľstva, stojí pred Slovenskom nezávideniahodná úloha vyviesť celú spoločnosť z tohto hlbokého a sebazničujúceho tunela. A ktokoľvek na tomto poli urobí čo i len malý pozitívny skutok, zasluhuje si úctu a zo strany dejín veľké ocenenie.
Alebo je to celé omyl a to nórske príslovie je hlúposť: nie je dôležité učiť ľudí, aby dokázali sami si "uloviť ryby", takže takáto práca je pre spoločnosť takmer bezcenná.
Ja si to však nemyslím a prosím Pána Boha, ktorý sa stará o svoje deti rukami rodičov, ale aj učiteľov a vychovávateľov a svojou milosťou ich uschopňuje na to, aby to robili dobre a múdro, aby nám pomáhal zmeniť túto samovražednú mentalitu.
