Vieš po čom túži Boh?

Viem, že každý z nás má v sebe po niečom túžbu. Viem to. Máš ju určite aj ty. Môže byť len taká naozaj malá túžba- napríklad po zajtrajšku, ja teraz túžim aby sme mali v chladničke niečo na čo mám fakt chuť. No môže byť aj obrovských rozmerov. Až taká, že sa jej úplne prispôsobíš. Napríklad, myslím, že každý maturant má momentálne túžbu zmaturovať a dostať sa na vysokú školu. Prispôsobí sa tak, že sa učí alebo sa aspoň pripravuje a podriadi tomu svoje priority.

            Moje myšlienky sa však upierajú nie na túžbu ľudskú. Keď sa do tej ľudskej ponoríme, ľahko nás ovládne, úplne jej podľahneme a ak zájdeme do extrémov tak prichádza závislosť.

            Napadla ma však táto otázka: Vieš po čom túži Boh? Zamýšľal si sa niekedy nad tým? Pravdupovediac, ja až doteraz tak celkom nie. Mojím cieľom bolo Boha nasledovať, poslúchať, teda plniť jeho príkazy, milovať ho bezpodmienečne a nehanbiť sa za túto lásku. Darilo sa mi, moje priority tomu podľahli, no moja túžba sa nenaplnila. Po splnení všetkých predpokladov a predsavzatí som stále necítila ten pocit splnenia. Necítila som, plný žalúdok, necítila som, že som zmaturovala, dostala sa na vysokú...No taak, kde je ten pocit uspokojenia? Veď som sa  snažila.

Moja snaha však nepadla do úrodnej zeme. Snažila som sa dívať do slnka a rozoznať jeho tvary. Kde jeho lúče začínajú a kde končia. Keď sa mi to však nedarilo, nasadila som si okuliare a dívala sa cez ne na, síce tmavšie, no predsa na Slnko. Slepo kráčam v ústrety jeho spaľujúcim lúčom a nič nevidím. Mysliac si že kráčam za svetlom, kráčam v tme. V tej najoslepujúcejšej tme. Áno, tma ma oslepuje. No ja predsa idem správnou cestou nie? Idem za svojou túžbou. Poslúcham aj keď mi to spaľuje zrak. Neporušujem žiadny príkaz, žijem správne....

            Ešte raz sa ťa pýtam: Vieš po čom túži Boh? Nezahadzuj túto otázku so samozrejmou odpoveďou: Boh predsa túži aby si išiel k nemu. Aby si plnil príkazy ním dané a tak prispel k spáse nie len svojej ale aj k spáse svojho blížneho ako nám predsa vraví to najhlavnejšie prikázanie. Keď sa tejto túžbe otočím chrbtom, keď sa otočím chrbtom Slnku, dopadne na moju cestu tieň.

            Nepoviem ti po čom Boh túži. Alebo skôr čo má v pláne. Bol by to asi len trúfalý výstrel do tmy a ja by som odhalila, ak vôbec, asi tak jedno zrniečko piesku zo všetkých pláží sveta. A to je tá nepochopiteľnosť. To je ten pohľad do Slnka. Viem si predstaviť, aké asi slnko je. Aké je mohutné a obrovské. Zničujúco horúce a dávajúce svetlo a teplo. Môžem si ho vykresliť pomocou svojej fantázie. Môžem tiež vidieť jeho pôsobenie, svetlo, môžem vďaka nemu dýchať a to všetko mi dáva predstavu o ňom, no nikdy nebudem vedieť aké v skutočnosti je, kým ho na vlastné oči neuvidím. Neviem si predstaviť aké to bude, lebo vidieť ho, kým sa na ti patrične nepripravím, by pre mňa mohlo znamenať smrť, keďže každý čo to o Slnku a jeho vlastnostiach vieme.

            Takže moja pôvodná túžba padá. Momentálne som stratila zmysel kráčať ďalej. Nikdy na svoje otázky odpoveď nedostanem a teda ani nenaplním svoju túžbu.

Posledný krát sa mi však derie otázka z hrdla: Vieš po čom túži Boh? Vieš po čom naozaj túži? Áno, viem, že tvoja odpoveď bude nie, a moja je v podstate rovnaká. No ja jednu predsa mám. To po čom Boh túži, je zdieľať s tebou svoju túžbu. Túži, aby sa tá jeho túžba stala tvojou. Aby si rovnako ako po svojich túžbach túžil po jeho vôli. Neprezradí ti, čo je to tá jeho túžba, no túži ju s tebou zdieľať. Túži byť k tebe tak blízko, že pre teba nebude len ten koho máš nasledovať, poslúchať. Chce byť ten, ktorý kráča vedľa teba. Stvoril ťa predsa na svoj obraz, ponížil sa a stal sa človekom, otvoril ti brány svojho kráľovstva...Nechce byť len všemohúcim Bohom, chce byť milujúcim priateľom a tvojím otcom...

            Nesnaž sa zistiť odkiaľ prichádzajú a kam smerujú lúče Slnka. Staň sa ich súčasťou. Otočiť sa Slnku chrbtom neznamená stratiť ho, pretože tieň, ktorý dopadne na tvoju cestu bude vždy neomylne ukazovať tú správnu svetovú stranu- bude smerovať k Božej túžbe, ktorá bude aj tvojou....