je deň, kedy spoločne oslavujeme sviatok Všetkých svätých... našich „predchodcov“.

Áno, viem, je to „bláznivé“ pomenovanie a už vonkoncom nie skromné.

Ale ak si položím otázku: kto sú naši predchodcovia, naši Svätí? Snáď neboli takí istí ľudia ako my všetci?

Boh urobil prvý krok...

Daroval im život z lásky. Tak, ako aj nám!

Daroval im slobodnú vôľu rozhodnúť sa, akou cestou chcú kráčať v živote. Presne tak, ako aj nám!

Daroval im aj pozvanie, žiť život v Jeho láske, žiť život s ním. Tak isto, ako aj nám!

Všetci svätí svojim spôsobom života, skutkami, tým že sa stali živým obrazom Boha, prijali pozvanie a  neodmietli dary.

Otázkou ostáva – čo urobíme my? Aký bude náš život?  Čím ho naplníme?

Náš Pán to už dávno vie. Dotýka sa našich sŕdc aj svojimi slovami. V dnešnom Evanjeliu podľa Matúša /Mt 5,1-12/ nám otvára svoju bezhraničnú lásku učením Blahoslavenstiev, ktorých hĺbku a jedinečnosť je ťažké slovami aj opísať. Všetky majú svoje poslanie. Keď som sa však dostala k:  „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“,  ten doterajší pocit výnimočnosti každého jedného blahoslavenstva sa mi zrazu zlial do jedného celku. Naše srdcia sú otvorené voči všetkým vonkajším vnemom tohto sveta. Mať čisté srdce a vedieť si ho zachovať z úprimnej lásky k Bohu, je niečo čo sa nezaobíde bez obety. Ten neskutočne krehký dar, náš život, je cestou, ktorá môže viesť k dokonalosti jedine vtedy, keď si uvedomíme, že Boh bol prvý, ktorí miloval nás. On.  ...nie my.   

Čo by Boh od nás veľmi rád prijal? – keby sme sa aspoň snažili žiť podľa Jeho slov.

Z lásky. Z úprimného srdca. Nežiada od nás nič veľké. Svojimi slovami nám naznačuje a ponúka „návod“ na život, ale rozhodnutie necháva vždy na nás. Ale akákoľvek silná môže byť naša viera, bez skutkov je márna.

Zvláštne, že aj apoštoli Matúš a Lukáš ako keby dopredu rozmýšľali o tom, že zvečniť slová Ježiša Krista pre ďalšie generácie nebude také jednoduché. Píšu o blahoslavenstvách obaja iným spôsobom. Jeden stručne a všeobecne – snažiac sa možno osloviť aj tých menej veriacich, druhý konkrétne a obšírnejšie, ako keby chcel podať posolstvo pre ľudí  živej viery, ľuďom s otvoreným srdcom.

Ježiš však na konci svojho učenia povedal: „Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu ...“  /Mt. 5,12/   Záleží na nás, ako prijmeme Jeho dary v podobe skúšok,  ktorými musíme prejsť, keď si zvolíme Jeho cestu.