Generálna audiencia: Rekapitulácia 10. apoštolskej cesty pápeža Františka

Vatikán 30. septembra – Na Vatikánskom námestí sa dnes opäť zišli pútnici z celého sveta, aby sa zúčastnili na generálnej audiencii Svätého Otca Františka. Kvôli zamračenému nebu sa však audiencia uskutočnila na dvoch miestach – chorí pútnici sledovali celé dianie z Auly Pavla VI. Svätý Otec ich tam navštívil a osobne pozdravil ešte pred svojím vstupom na námestie.
V úvode audiencie zaznelo čítanie z evanjelia podľa Jána (13, 34-35): «Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.»
V príhovore Svätý Otec zhrnul svoju 10. apoštolskú cestu, z ktorej sa vrátil pred dvoma dňami. Prešiel postupne štyrmi etapami vykonanej cesty: Kuba, USA, OSN a 8. svetové stretnutie rodín vo Filadelfii. Za pohostinnosť sa poďakoval prezidentom Castrovi a Obamovi, ako aj generálnemu sekretárovi OSN Ban Ki-moonovi. Osobitnú vďaku za organizáciu Svetového stretnutia rodín vo Filadelfii vyjadril miestnemu arcibiskupovi Mons. Chaputovi.

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešná audiencia bude na dvoch miestach: tu na námestí a tiež v Aule Pavla VI., kde sú mnohí chorí, ktorí audienciu sledujú cez veľkoplošnú obrazovku. Vzhľadom na zhoršené počasie sme sa tak rozhodli, aby tam boli pod strechou a vo väčšom pokoji. Zjednoťme sa navzájom a pozdravme sa [potlesk].
V predošlých dňoch som ukončil apoštolskú cestu na Kubu a do Spojených štátov amerických. Cesta ako taká sa zrodila z vôle zúčastniť sa na Svetovom stretnutí rodín vo Filadelfii, čo bolo už skôr naplánované. Toto „pôvodné jadro“ sa ďalej rozrástlo na návštevu Spojených štátov amerických a hlavného sídla Spojených národov, a potom tiež na Kubu, ktorá sa stala prvou zastávkou na tejto ceste. Opätovne chcem vyjadriť svoje uznanie a vďaku prezidentovi Castrovi, prezidentovi Obamovi a generálnemu sekretárovi Ban Ki-moonovi za prijatie, ktorého sa mi z ich strany dostalo. Zo srdca ďakujem bratom biskupom a všetkým spolupracovníkom za veľkosť odvedenej práce a za lásku k Cirkvi, ktorá celú cestu oživovala.
„Misionár milosrdenstva“: takto som sa prezentoval na Kube, v krajine bohatej na prírodné krásy, kultúru a vieru. Božie milosrdenstvo presahuje každé zranenie, konflikt, ideológiu; týmto ponímaním milosrdenstva som mohol objať celý kubánsky ľud, v jeho domovine i mimo nej, nechávajúc bokom akékoľvek rozdelenie. Symbolom tejto hlbokej jednoty kubánskej duše je Panna Mária de la Caridad del Cobre, ktorá bola vyhlásená za patrónku Kuby presne pred sto rokmi. Vydal som sa ako pútnik do tejto svätyne Matky nádeje, Matky, ktorá sprevádza po ceste spravodlivosti, mieru, slobody a zmierenia.
Mohol som zdieľať s kubánskym ľudom nádej na vyplnenie sa proroctva sv. Jána Pavla II.: že sa Kuba raz otvorí svetu a svet sa otvorí Kube. Už nie viac uzavretosť, využívanie chudoby, ale sloboda v dôstojnosti. Toto je cesta, ktorá rozochveje srdce mnohých mladých Kubáncov; nie je to cesta úniku, ľahkého zárobku, ale cesta zodpovednosti, služby blížnemu, starostlivosti o zraniteľných. Cesta, ktorá čerpá silu z kresťanských koreňov ľudu, ktorý si veľa vytrpel. Cesta, ku ktorej som osobitne povzbudzoval kňazov a všetkých zasvätených, študentov a rodiny. Nech Duch Svätý, na príhovor Panny Márie, dá vzrast tomu, čo sme zasiali.
Prechod z Kuby do Spojených štátov amerických bol symbolický; bol akoby mostom, ktorý sa vďaka Bohu obnovuje. Boh chce vždy stavať mosty; sme to my, čo staviame múry! No múry sa zrútia. Vždy je tomu tak!
A v Spojených štátoch som absolvoval tri etapy: Washington, New York a Filadelfia. Vo Washingtone som sa stretol s politickými predstaviteľmi, bežnými ľuďmi, biskupmi, kňazmi a zasvätenými osobami, a najmä s chudobnými a marginalizovanými. Pripomenul som, že najväčšie bohatstvo tejto krajiny a jej ľudu spočíva v duchovnom a etickom dedičstve. Týmto som chcel povzbudiť v pokračovaní budovať spoločnosť vo vernosti jej základnému princípu, že všetci ľudia sú stvorení Bohom ako rovní a obdarení nescudziteľnými právami – právom na život, slobodu a hľadanie šťastia.
Tieto hodnoty, ktoré môžu zdieľať všetci, nachádzajú svoje plné uskutočnenie v Evanjeliu, ako to jasne ukázala kanonizácia pátra Junípera Serru, františkána a veľkého evanjelizátora Kalifornie. Svätý Junípero ukazuje cestu radosti: ísť vpred a zdieľať s ostatnými Kristovu lásku. Toto je cesta kresťana, ale aj každého človeka, ktorý spoznal lásku: neponechávať si ju pre seba, ale zdieľať ju s ostatnými. Na tomto náboženskom a morálnom základe sa zrodili a vyrástli Spojené štáty americké, a na tomto základe môžu byť naďalej krajinou slobody a prijatia a spolupracovať v prospech spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta.
V New Yorku som mohol navštíviť hlavné sídlo OSN a pozdraviť jeho pracovníkov. Mal som stretnutia s generálnym sekretárom a predsedami posledných generálnych zhromaždení a Bezpečnostnej rady. Prihovárajúc sa predstaviteľom národov, v nadväznosti na mojich predchodcov, som opätovne vyjadril povzbudenie zo strany Katolíckej cirkvi pre túto inštitúciu a jej úlohu pri podporovaní rozvoja a mieru, zvlášť pripomínajúc nevyhnutnosť svorného a účinného úsilia v starostlivosti o stvorenstvo. Opätovne som tiež vyzval k zastaveniu násilností páchaných na etnických a náboženských menšinách a na civilnom obyvateľstve a k ich predchádzaniu.
Za mier a bratské vzťahy sme sa modlili na pôde pamätníka Ground Zero spoločne so zástupcami jednotlivých náboženstiev, príbuznými mnohých obetí a s obyvateľstvom New Yorku, tak bohatým na kultúrnu rozmanitosť. A za mier a spravodlivosť som slávil sv. omšu v Madison Square Garden.
Tak vo Washingtone ako aj v New Yorku som mohol prísť do kontaktu s niektorými charitatívnymi a vzdelávacími aktivitami, reprezentujúcimi tú enormnú službu, ktorú katolícke spoločenstvá – kňazi, rehoľníčky, rehoľníci, laici – v týchto sektoroch konajú.
Vrcholom cesty bolo stretnutie rodín vo Filadelfii, ktorého horizont sa takpovediac „cez prizmu“ rodiny rozšíril na celý svet. Rodina, ako plodné spojenie muža a ženy, je odpoveďou na veľkú výzvu nášho sveta, ktorá je dvojitá: fragmentácia a odosobnenie. Tieto dva extrémy žijú jeden vedľa druhého a vzájomne sa podporujú, a spoločne podporujú ekonomický model konzumizmu. Rodina je odpoveďou, pretože je bunkou spoločnosti, ktorá uvádza do rovnováhy osobnú a spoločenskú dimenziu, a ktorá zároveň môže byť vzorom trvalo udržateľnej správy dobier a zdrojov stvorenstva.
Rodina je hlavným protagonistom v integrálnej ekológii, pretože je hlavným subjektom spoločnosti, ktorý vo svojom vnútri obsahuje dva základné princípy ľudskej civilizácie na zemi: princíp spoločenstva a princíp plodnosti. Biblický humanizmus nám predstavuje tento obraz: ľudský pár, zjednotený a plodný, umiestnený Bohom do záhrady sveta, aby ju obhospodaroval a chránil.
Chcel by som vyjadriť svoje bratské a vrelé poďakovanie Mons. Chaputovi, arcibiskupovi Filadelfie, za jeho úsilie, zbožnosť, entuziazmus a veľkú lásku k rodinám pri organizovaní tohto podujatia. Možno vnímať ako nie náhodné, ale prozreteľnostné, že posolstvo, a ešte viac svedectvo Svetového stretnutia rodín vyšlo v tomto okamihu práve zo Spojených štátov amerických, teda z krajiny, ktorá v minulom storočí zaznamenala najväčší ekonomický a technologický rast bez toho, aby poprela svoje náboženské korene. Tie isté korene si teraz žiadajú znovu vychádzať od rodiny pri prehodnotení a zmene modelu rozvoja, pre dobro celej ľudskej rodiny.“

V závere audiencie Svätý Otec pripomenul aj dnešnú liturgickú spomienku sv. Hieronyma, ktorý je známy najmä svojím vzťahom k Svätému písmu a jeho prekladom do latinčiny zvaným Vulgáta.
„Dnes slávime spomienku na sv. Hieronyma. Drahí mladí, jeho vášeň pre Sväté písmo nech vám pomôže zamilovať sa do Knihy života. Drahí chorí, jeho odriekanie nech naplní významom vaše utrpenie. Drahí mladomanželia, jeho duchovná sila nech posilní vieru vo vašom novom domove.“
Na Námestí sv. Petra sa dnes vynímala aj šesť metrov vysoká socha sv. Rity z Cascie, ktorú pápež František požehnal. Sochu, ktorú ako znak lásky, svetla a pokoja pre svet zhotovili v Libanone z bieleho mramoru, následne prevezú do Cascie, kde bude 18. októbra pri jej inaugurovaní sláviť Eucharistiu maronitský patriarcha Antiochie Béchara Boutros Rai.
Na Námestí sv. Petra dnes nechýbali ani slovenskí pútnici. Okrem iných tam boli prítomní farníci z Kysuckého Lieskovca, Machuliniec a Žitavian. -zk-