Ďalší týždeň na Coloradskej univerzite, kde zažívam veľa pekných chvíľ. Rada sa o ne s vami podelím.

„Ahoj, čučoriedka!“ je zatiaľ najzmysluplnejšia slovenská veta, akú som doteraz niekoho z Američanov naučila. Táto lekcia slovenčiny prebehla spontánne. Ryan vošiel do kancelárie, ja som práve písala e-mail na Slovensko a chatovala som s Katkou. Na jeho „Hello!“ som odpovedala úplne automaticky: „Ahoj!“ Rozosmialo ma to a dopracovali sme sa k učeniu slovenského pozdravu. Hrdá na svoj triumf som sa so svojimi vzdelávacími lingvistickými aktivitami pochválila Katke. Asi sa jej to zdalo príliš jednoduché. Dala mi výzvu, ktorá sa neodmieta: „Vypi pol litra piva na ex!“ Och nie, sorry, sorry, to je iný príbeh a iná výzva, iní ľudia (pozdravy domov...:) Katkina výzva znela: „Nauč ho povedať čučoriedka!“ Challenge accepted! Ryan to zvládol parádne. Nejaký čas sa venoval ruštine, takže slovanské jazyky nie sú pre neho španielska dedina. To by tak bolo! Okrem tohto úspechu vo vyučovaní slovenského jazyka mám ešte jeden. Grantovi sa páči slovo použiteľné v každej situácii, na začiatku každej vety, takmer pred každým slovom: „Ta“. Aj keď si nie som až tak celkom istá, či to môžem považovať za úspech vo vyučovaní slovenského jazyka. Každopádne, ďalšou lekciou, ktorú musí Grant zvládnuť, je pochopiť význam spojenia „Ta ňe?!“ Ta to bude! Na moje veľké prekvapenie, to neboli jediné slovansky znejúce vety, ktoré som počula. Dnes po omši som sa zoznámila s nejakým čudne oblečeným pánom. Raz som ho nemohla zaradiť. Vyzeral, akoby si nevedel vybrať medzi františkánmi a dominikánmi. Čakala som, čo z toho bude. Keď zistil, že som zo Slovenska, opýtal sa ma trošku lámane: „Hovoríš po česky?“ A už bolo. „Ta ňe?“ (– to som si len pomyslela, ale asi to využijem ako príklad pri vzdelávaní Granta.) „Jo, mluvím česky.“ Povedal, že strávil nejaký čas v komunite pri Olomouci a že jednu komunitu majú blízko „Mhikuláš?“ „Liptovský Mikuláš? Okoličné? Komunita Blahoslavenstiev!“ „O, anó, Komunita Blachoslavenstief“. Záhada hnedého a bieleho rúcha vyriešená :) Myslím si, že Pán Boh stvoril svet naschvál maličký, aby sme mohli mať často radosť z „náhodných“ stretnutí.

Moje lekcie, ktoré tu absolvujem ja, sú chvála Bohu na oveľa vyššej úrovni než moje hodiny slovenčiny. Darmo, nie som slovenčinárka, som doktorandka na teórii vyučovania matematiky. Navštevujem seminár pre doktorandov, kde rozoberáme všelijaké výskumy a potom ešte na hodiny o hodnotení v prírodných vedách. Tie sú pre učiteľov matematiky a prírodných vied a učíme sa tam, ako hodnotiť to, či žiaci rozumejú učivu alebo si iba niečo pamätajú. A ešte raz za dva týždne chodím na pracovné stretnutia výskumnej skupiny. Výsledkom toho všetkého zatiaľ je, že mám veľa, veľmi veľa, strašne veľmi veľa nápadov. Asi šestnásť za hodinu. Čo len s nimi spravím? Zachránim svet! To nie, ten už je zachránený ... tak asi len napíšem tú dizertačku, a potom sa uvidí. Pravdou je, že zatiaľ väčšinou treba zachraňovať mňa. V utorok nám končila hodina o 19:00. Unavená som si zbalila notebook, zápisník, pero a kľúče. Moment, kde sú kľúče? V hlave počujem hlas, ktorý mi vraví: „Toto je veľmi drahý kľúč. Nesmie sa stratiť!“ Na to môj hlas odpovedá: „Nestratí sa!“ Cítim sa ako v tých príbehoch, kedy niekomu pred smrťou prebehne pred očami celý život. Toto je iba taká malá smrťka, takže prebehla iba pasáž, kedy mi David odovzdal kľúč od kancelárie. Je v kancelárii? Nechala som ho na izbe? Stratila som ho? Ako sa dostanem do kancelárie k svojej vetrovke a ostatným veciam? Zrazu ako odpoveď na moju poslednú otázku, prichádza po chodbe Ryan. Fuuuuuu. Celý večer som rozmýšľala, kde som tie kľúče nechala. Prišla som na to a na druhý deň ráno som ich našla. Fuuuuu. Svätý Anton, vďaka!

Škoda, že nie všetky problémy majú také ľahké riešenia. Celý týždeň sledujem dianie na Ukrajine. Spravodajstvo minútu po minúte, živé vysielanie ukrajinskej televízie, rozhovory s rodičmi, modlitby. Pred omšou som zašla za o. Bradym, či by mohol povedať aj prosbu za Ukrajinu, lebo je tam revolúcia, zomierajú tam ľudia a je to tam zlé. Tak sme sa v USA, v Colorade modlili za našich východných susedov. Keď tu o tom ľuďom hovorím, väčšinou sa opýtajú, či to môže nejako ovplyvniť moju krajinu. Neviem. Vravím im, že asi nie, že by sme mali byť v bezpečí a že nemám strach o svojich doma. Ale viete čo? Dúfam, že nás to ovplyvní. Dúfam, že moja krajina si kľakne na kolená a bude prosiť Boha o pokoj a o zmilovanie. Dúfam, že moja krajina bude žehnať ľuďom na Ukrajine mier a uzdravenie zo všetkých rán. Dúfam, že moja krajina vyhlási, že jej Pánom je Ježiš Kristus, Princ Pokoja – On a len On.

Drahý Otec, ďakujem Ti za Ukrajinu – za jej národ, rodiny, mestá, dediny, zem a všetko bohatstvo, ktoré si im Ty požehnal. Ďakujem Ti za to, že si nešetril požehnaním na tomto národe a žehnám im ešte viac. Prosím Ťa o pokoj, prosím Ťa o spravodlivosť, prosím Ťa o pokoru a dar odpustenia. Prosím Ťa, aby si im požehnal nových vodcov, ktorí budú tento ľud spravovať podľa Tvojich princípov. Otče, nech sa deje Tvoja vôľa s týmto národom, nech je ako v nebi tak i na zemi. Amen.

Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička. Neodvracaj zrak od našich prosieb, ale pomôž nám v núdzi, ty Panna slávna a požehnaná. Amen.