Počujete KAMENE kričať...?

Zdá sa mi, že ich počujem. Prečo? Lebo my mlčíme. "Ak oni budú mlčať, kamene budú kričať." (Lk 19,40)

Jasné, je to pohodlnejšie.
Byť ticho.
Splynúť s davom.
Nevytŕčať.
Nerobiť si zbytočné problémy.
Neriskovať.
Nebyť vystavený posmechu, ironických poznámkam.
Nebyť tŕňom v oku druhým.

Ešteže sa Ježiš toho nebál.
Nehľadal pohodlnejšiu cestu. Ale tú krížovú.
Možno povedať, že si robil „zbytočné“ problémy.
Riskoval.
Bol vystavený posmechu.
Bol tŕňom v oku druhým.
A práve vďaka tomu, že bol pre mnohých taký nepohodlný, my môžeme žiť.
Jeho smrťou sme my získali život.

Netvárme sa, že sa nás to netýka.
Netvárme sa, že sa nič nedeje.
Prišiel čas rozhlasovať zo striech.

"Kto mňa vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred Otcom." (Lk 12,8)
"Ak oni budú mlčať, kamene budú kričať." (Lk 19,40)
Myslel to vážne.
Kedy to začneme brať vážne aj my??