Prameň radosti v Taizé: SLUŽBA A KRÍŽ (časť tretia)

Príprava raňajok pre 2000 ľudí.
Breakfast team.
Obavy. Skoré vstávanie i námaha.
Zvládnem to?
Neriešim, idem.
Idem tam, kde ma potrebujú.

Nádherný čas. (Zvyčajne sa vykľuje z toho, čoho sa bojím.)
Nesieme lavice. Varíme čaj i kakao. Spoločne raňajkujeme.
Vzácny čas spoločenstva. Radosti. Smiechu. Božej prítomnosti.
Chcem byť stále tam, kde ma chceš mať Ty.
A tak len idem tam, kam ma voláš.
Neriešim.
Jednoducho len žijem prítomnú chvíľu.
Vo vedomí, že je to v Božej réžii.
Všetko.
Každá sekunda.
Radostná i bolestná.
Nič mimo Neho.
A všetko v Ňom.
Amen.

A človek dozrieva v bolesti.
Je to zvláštne a proti všetkej logike,
že POTREBUJEME KRÍŽ NA TO, ABY SME MOHLI RÁSŤ DOZRIEVAŤ.
Ako záhrada plná kvetov. Ovocné sady.
Potrebujú hnoj, aby prinášali ovocie.
Potrebujeme kríž, aby sme dozreli a prinášali ovocie.