Minule sme sa zastavili pri slovách ... Všemohúceho Stvoriteľa. Symbol pokračuje slovami neba i zeme. V Nicejsko-carihradskom symbole máme ešte slovné spojenie sveta viditeľného i neviditeľného.

Dve krátke slová nebo a zem v našom Vyznaní viery obsahujú celé dielo stvorenia.

Pod nebom chápeme svet duchovných bytostí, dokonalých, silnejších, krajších a inteligentnejších od nás. Disponujú úžasným rozumom a silnou vôľou. Vo Svätom písme majú meno anjeli. Takmer všetky správy o nich sú v Zjavení podávané akoby vojenským jazykom. (Je zaujímavé, že omšové prefácie v latinčine spomínajú nielen „Angelorum turba“  /O svätých pastieroch, 4. kánon atď./ – zástupy anjelov, ale častejšie „exércitus Angelórum“ /Nedeľná III atď./ – exércitus je skôr vojsko, armádia, šík, vycvičené mužstvo, mnohé končia slávnostným záverom „cum Angelis et Archángelis, cum Thronis et Dominatiónibus, cumque omni milítia caeléstis exércitus“ /Nedeľná II atď./ – s Anjelmi a Archanjelmi, s Trónmi a Panstvami a so všetkým nespočetným nebeským vojskom...) Áno, anjeli, to sú „vojaci“, ktorí sú k dispozícii Bohu.

V Starom zákone stretávame anjela už v rajskej záhrade, keď ako Boží vojak stojí s ohnivým mečom pri rajskej bráne, aby nepustil hriešneho človeka k stromu života. Anjeli sa zúčastňujú na záchrannej akcii, keď v poslednej chvíli odvádzajú Lóta a jeho rodinu z ohrozenej Sodomy. Archanjel Rafael je vyslaný k mladému Tobiášovi, aby sa stal jeho sprievodcom a ochrancom. Archanjel Michal je hlavným vodcom nebeských vojsk.

V Novom zákone archanjel Gabriel ako Boží posol sa zjavuje najprv kňazovi Zachariášovi vo svätyni a potom Márii v Nazarete, aby im odovzdal zvesť od Boha. Anjeli sa objavujú aj v Betleheme a ohlasujú Ježišovo narodenie. Anjel prichádza ku Kristovi, ktorý sa modlí v Getsemanskej záhrade, aby ho posilnil v utrpení. V deň Zmŕtvychvstania stretáme anjelov pri prázdnom Ježišovom hrobe a prichádzajú aj po jeho nanebovstúpení, aby dali posledné pokyny apoštolom.

Taká je pravda o nebi. Keď nám Boh zjavuje svoje jestvovanie, chce nám otvoriť perspektívu nového sveta, ktorý nás čaká. Je to zjavená pravda, ktorá bez odvolávania sa na fantázie o „mimozemšťanoch“, nám hovorí o tom, že vo vesmíre nie sme sami, že Boh stvoril aj bytosti, ktoré sú od nás dokonalejšie.

Zo Zjavenia tiež vieme, že medzi nimi, ako v armáde, došlo k vzbure. Časť anjelov odmietla Bohu poslušnosť. Ten, ktorý stál na čele vzbury, má vo Svätom písme meno Satan. Ostatní vzbúrení anjeli sú démoni alebo diabli.

Niektorých dobrých anjelov nám Boh dal k dispozícii. Nazývame ich anjeli strážcovia. Musia však rešpektovať našu slobodu a preto často, aj napriek tomu, že máme takých skvelých spoločníkov, páchame hriechy. Žiaden z nich nás totiž nemôže nasilu zadržať pred hriechom. Podobne je to so zlými duchmi, ktorí k nám majú prístup. Tiež musia rešpektovať našu slobodu. Ak k nim človek nevystrie ruku, aby s nimi spolupracoval, vtedy mu nič nedokážu urobiť.

Správy o anjeloch obsiahnuté v Zjavení sú skromné. Stačia však na to, aby sme si uvedomili, že jestvujú bytosti oveľa dokonalejšie od nás. To vyžaduje od nás pokoru a ochotu zaujať vo svete stvorenia to miesto, ktoré nám patrí. Nebo, to je spoločenstvo svätých anjelov, v ktorom je miesto aj pre nás.

Pod slovom zem vo Vyznaní viery chápeme materiálny vesmír s celým bohatstvom jeho foriem, tak v podobe živej hmoty, ako aj neživej. Vesmír nás udivuje predovšetkým poriadkom. Badáme, že tento prekrásny svet, ktorý nemôžeme obsiahnuť ani zmerať, je múdrosťou ukrytou v hmote. Riadia ho tisíce zákonov. Človek ich v svojej slobode môže objavovať, ale za ich objavenie platí vysokú cenu. Všetko je v pohybe a priam v nepredstaviteľnej rýchlosti. Všetok tento pohyb je však dokonale kontrolovaný Stvoriteľom.

Podobne je to so živým svetom. Môžeme ho pozorovať od jedinej bunky cez čoraz vyššie stupne organizmov až po človeka. Môžeme obdivovať stavbu krídla lastovičky, oko včely, telo delfína, mozog človeka. Každý detail je udivujúci a vyzýva k úvahe, k hľadaniu veľkého Stvoriteľa a Umelca.

Kontakt s vesmírom vyžaduje od človeka umenie kontemplácie, ticha a času. Netreba túžiť ani tak po získaní množstva znalostí o vesmíre, ako skôr po zdokonalení ich kvality. Množstvo informácií o svete nie sme schopní obsiahnuť. Človek, ktorý sa upne len na obrovské množstvo vedomostí, tieto ho zasypú ako lavína a zahynie. Kapacita nášho rozumu je totiž obmedzená. Nedokážeme obsiahnuť rozumom všetky vedomosti, ktoré nám podáva štúdium vesmíru. Preto už v starovekom Egypte, Babylone, Ríme či Grécku štúdium prírodných vied spočívalo hlavne v zdokonalení schopnosti pozorovať svet, ktorý nás obklopuje. Učili sa umeniu kontemplácie.

Takýto pohľad na vesmír a na zem, ktorá je naším domom, nás pozýva poznávať vesmír. To je úlohou vedy. Toto poznanie tiež vyzýva k veľkej úcte ku každej časti vesmíru, ktorý stvoril Boh, aj napriek tomu, že často nechápeme v plnosti jeho zmysel.

Dnešný človek, ktorý má túžbu po zisku, často ničí to, čo jestvuje. Napríklad v posledných rokoch niektorí pestovatelia včiel v USA využívajú včely iba v lete. Keď zoberú med a vosk, včely zabíjajú pomocou plynu. Nechávajú iba malý zvyšok, aby z neho získali nový roj. Kŕmiť včely v zime sa im totiž neoplatí... To je iba jeden z tisícov príkladov, ako drasticky sa človek správa k stvoreniu.

Boh je Stvoriteľ neba a zeme. Zem spolu s vesmírom je stvorená Bohom ako učebnica, pomocou ktorej má človek objaviť múdrosť, krásu a moc svojho Stvoriteľa, aby sa s ním momhol stretnúť. Ak to, čo Boh stvoril, bude človek ničiť, poznanie Boha bude veľmi ťažké a človek nakoniec zničí sám seba.

Tento úžasný, neobsiahnuteľný vesmír – nebo a zem, veci viditeľné i neviditeľné – bol stvorený pre nás. Takto Boh pripravil dom pre svoje deti. On je náš Otec a nás – svoje deti – berie vážne a preto nás vyzýva k plnej zodpovednosti za to, čo sme od neho dostali.

Uvažovať: KKC 325-354