Sú pre nás bežné vyjadrenia: môj Boh, Bože môj, môj Otec, Otče náš, môj Ježiš, Ježišu môj... atď. Ale počuli alebo vyriekli sme niekedy napr. „môj Duch Svätý“, „náš Duch Svätý“?

Prechádzame k témam o tretej božskej osobe – Duchu Svätom. V Apoštolskom symbole máme len veľmi krátke vyznanie: „Verím v Ducha Svätého“, za ktorým sa však skrýva nesmierne bohatstvo tém, súvisiacich s touto tak málo poznanou osobou Najsvätejšej Trojice. (Osobu Ducha Svätého si zvyčajne pripomíname raz do roka – na Turíce a potom v súvislosti so sviatosťou birmovania. Je to žalostne málo. Pri poznávaní Symbolu viery sa nám naskytá priestor v niekoľkých stretnutiach – bude ich viac – doplniť túto medzeru.)

V Skutkoch apoštolov čítame o tom, ako sv. Pavol pri hlásaní evanjelia prišiel do Efezu, a spýtal sa tamojších učeníkov: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Dostal odpoveď: „Ani sme nevedeli, že je Duch Svätý“ (Sk 19, 1-2). Podobne by asi odpovedali aj mnohí z nás...

Krst udeľujeme v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. To je moment zasvätenia, čiže začlenenia človeka do života Božieho a do života spoločenstva zasvätených, čiže do Cirkvi. Slová, ktoré vyriekol Ježiš Kristus pri ustanovení krstu, uvádzajú vedľa seba Otca i Syna i Ducha Svätého; tým jednoznačne ukazujú rovnosť troch božských osôb.

Tajomstvo božstva Tretej božskej osoby je najmenej dostupné nášmu poznaniu. Aj napriek tomu, že celé Zjavenie Božích tajomstiev sa uskutočňuje pod vedením Ducha Svätého, on sám zostáva akoby v skrytosti, dokonca neukazuje svoju tvár. Vo Svätom písme vystupuje pod istými symbolmi, ktoré treba poznať, aby sme pochopili čosi z tajomstva jeho činnosti. (Týmto symbolom budeme venovať osobitnú úvahu.)

Označenie Duch Svätý je vlastným menom Tretej božskej osoby. Vo Svätom písme okrem tohto mena sú ešte aj iné. Sám Kristus hovorí o ňom, ako o Duchu Pravdy, o Potešiteľovi. Sv. Pavol ho nazýva Duchom prísľubov, Duchom prijatia za Božích synov, Duchom Pána. Tieto rôzne označenia dovoľujú postrehnúť čosi z tajomstva činnosti Ducha Svätého.

Duch Svätý je prítomný v celom diele stvorenia a spásy. Pri vtelení Božieho Syna Mária počula od archanjela Gabriela tajomné slová: Duch Svätý zostúpi na teba... Keď bol Ježiš pokrstený v Jordáne, Duch Svätý zostupuje na neho v podobe holubice, a na Cirkev zostupuje v podobe ohnivých jazykov na päťdesiaty deň po Ježišovom zmŕtvychvstaní.

Katechizmus vymenúva až osem foriem prítomnosti Ducha Svätého v Cirkvi. Sú to:

1. Sväté písmo napísané z vnuknutia Ducha Svätého.
2. Tradícia so zvláštnym docenením textov, ktoré napísali cirkevní otcovia, čiže najstarší kresťanskí spisovatelia, prví interpretátori evanjelií a Písma.
3. Učiteľský úrad Cirkvi, ktorý stále vedie Duch Svätý.
4. Sviatostná liturgia, v ktorej nás Duch Svätý vedie na stretnutie a zjednotenie s Kristom.
5. Modlitba, v ktorej sa Duch Pánov prihovára za nás.
6. Charizmy a úrady, ktoré budujú Cirkev.
7. Viditeľné znaky apoštolskej a misijnej činnosti Cirkvi.
8. Svedectvo svätých.

Toto nám dokazuje, že žijeme neustále v prítomnosti Ducha Svätého. Duch Svätý neustále pôsobí na každého kresťana a na celú Cirkev. (Prístup k nemu je veľmi ľahký a v mnohých prípadoch si nevyžaduje žiadne hľadanie.) Stačí sa modliť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého alebo v mene Ježiša Krista, a naša modlitba sa hneď stáva dielom spolupráce s Duchom Svätým.

Uvažovanie o prítomnosti a činnosti Ducha Svätého v Cirkvi nám tiež dovoľuje vidieť Boží rozmer tejto inštitúcie, ktorú založil Ježiš. Dnes je to zvlášť aktuálne, pretože médiá sa usilujú podávať obraz Cirkvi predovšetkým ako pozemskej organizácie, keď podávajú najmä jej slabé stránky podľa čisto pozemského hodnotenia. Cirkev je však naplnená prítomnosťou Ducha Svätého a v tom spočíva jej veľkosť a neopakovateľnosť. Ciele Cirkvi nie sú pozemské, lebo to nie sú ciele vytýčené ľuďmi, ale Duchom Božím, ktorý chce priviesť človeka zo zeme k večnej spáse.

Viera v prítomnosť a účinkovanie Ducha Svätého odvádza človeka od všetkých predstáv o Bohu. Boha Otca si často predstavujeme ako pozemského otca. Syn Boží ako Bohočlovek je obrazom neviditeľného Boha a možno si ho predstaviť. No Duch Svätý sa vymyká našej predstavivosti. Tu je človek pozvaný, aby sa otvoril jeho prítomnosti a činnosti. A to je dôležité, ak sa chceme dotknúť tajomstva Boha, pretože nám to znemožňuje chápať ho na svoj obraz a svoju podobu.

Kresťan, keď hovorí: Verím v Ducha Svätého, nahlas vyznáva, že si uvedomuje prítomnosť a činnosť Tretej božskej osoby vo svojom živote a v živote Cirkvi. Je to totiž naše vyznanie viery v Božiu prítomnosť, ktorá nás posväcuje a s ktorou máme dočinenia všade tam, kde je Kristova Cirkev.

Uvažovať: KKC 638-693