« Назад

Kresťanský materializmus

Materiálno a duchovno môžu navonok pôsobiť ako nezmieriteľné protiklady. Raz jedno, inokedy to druhé, buď jedno, alebo to druhé. Buď, alebo. Keď sa Boh stal človekom, vo svojom synovi Ježišovi Kristovi nám ukázal cestu jednoty života. Materiálneho a duchovného.

Pred niekoľkými dňami o tom hovoril aj sv. Pavol:

- veď on dáva všetkým život, dych,

- určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli,

- lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme.

(Sk 17, 15. 22 - 18, 1)

 

 

Svätý Josemaría Escrivá, zakladateľ Opus Dei, dokonca použil výraz ,,kresťanský materializmus", vo svojej homílii ,,Vrúcne milovať svet".

 

,,To nie, deti moje! Nemôže existovať dvojaký život, nemôžeme byť schizofrenickí, ak chceme byť kresťania: je len jediný život z tela a ducha a tento život musí byť - v duši i v tele - svätý a plný Boha. Neviditeľného Boha nájdeme v najviditeľnejších a najhmotnejších veciach.

Niet inej cesty, deti moje: buď dokážeme nájsť Pána vo svojom bežnom živote, alebo ho nenájdeme nikdy.

Skutočný kresťanský zmysel - hlásanie zmŕtvychvstania všetkého telesného - sa vždy logicky stretával s odtelesnením, bez toho aby sa obával, že bude obvinený z materializmu. Je preto možné hovoriť o kresťanskom materializme, ktorý sa odvážne stavia proti materializmom, ktoré sú uzavreté voči duchu."

Комментарии
sign-in-to-add-comment
To nie je ľahká téma. Hoci duchovný život patrí k mojim prioritám, v niektorých situáciách ( v slabostiach ) môj ľudský duch nie je ovládaný väčšou duchovnou silou, nespolieham sa alebo nemyslím na jeho ochranu, na tento duchovný rozmer. Chcem tým povedať, že duchovný rozmer vyžaduje veľa tréningu, aby bol človek dobrý, duchovný.
Však vyskytujú sa aj také chvíle, keď mám taký čas, ako nám to napísala Mária Kunzl:" Vtedy rozumiem tomu, čo je. Vtedy môžem prijať, čo je"...
Bolo by dobré napísať, aby sme téme lepšie rozumeli: ako sa o to snažiť, ktoré sú to duchovné sily, kedy je človek viac duchovný ako telesný ?
Отправлено в 13.05.13 12:24.
Neviem na to jednoduchú, vyčerpávajúcu odpoveď. Ale v knihách spomínaného autora, sv. Josemaríu Escrivá, sa častejšie opakuje, že ak chce byť človek blízko k Bohu, byť duchovný, najskôr musí byť veľmi, veľmi ľudský. Teda, budovať nadprirodzený život na prirodzených čnostiach.
Отправлено в 13.05.13 12:51 в ответ на Zita Podhradská.
Vďaka za vysvetlenie, musím si v mojom dôchodkovom veku zopakovať čo hovorí Katechizmus o ľudských čnostiach.
Отправлено в 13.05.13 13:08 в ответ на Cyril Šebo.
Som rada, že sa môžeme pýtať aj s básnikom M. Rúfusom v básni Evanjelium z Hlbokého:

A národ, mlčiaci<br>
ako to Božie bralo,<br>
pohol sa do dejín.<br>
V čom bude jeho sila?<br>
V sile slabých? Bože,<br>
povedz mi ...<br>
Отправлено в 13.05.13 15:07.
Čo nám píše o duchu v básni P. O. Hvicezdoslav:

Zasvitla lampa – som zas v službe ducha.<br>
Nie, služba ducha nezná spočinu,<br>
nadarmo zaznel zvon, svet skladá rúcha<br>
dňa, by sa odel noci do stínu<br>
a ubral v sen,: duch nutká ďalej k dielu.<br>
Rád vyhýbol bych jeho pokynu,<br>
bo telo mdlé i mnohú kropaj vrelú...<br>
<br>
I schytím pierce, hľadám, volím slová...<br>
Ó, duchu strážny, tvoj som – veď a uč:<br>
len v službe tvojej platí práca naša - ... <br><br>
Отправлено в 13.05.13 16:51.
Отправлено в 15.05.13 0:08 в ответ на Zita Podhradská.

RSS (Открывает новое окно)
Показывается результатов: 1 - 5 из 20.
из 4