- kým Šlabikárom Lipka sa tiahla niť hodnoty rodiny (na stránkach sa pri rôznych témach znovu objavovali tie isté ilustrácie tej istej rodiny - dievčatko a jej brat, mama a otec), Hupsovym šlabikárom Lipka nás sprevádza škriatok Hups, ktorý nie je začlenený do žiadnych vzťahov, funguje sám za seba. Navyše aj deti tu figurujú viac-menej samé za seba, vždy sa objavujú iné a nie sú začlenené do vzťahov v rodine. Predošlý šlabikár upevňoval dieťa v jeho povedomí "PATRÍM DO RODINY", mám korene, kým Hupsov šlabikár po zovšeobecnení pozorovaných javov akoby hovorí: "buď sám za seba", samostatná jednotka... navyše nevedno, akého rodu (ten/to? škriatok Hups)...

- v Hupsovom šlabikári sú na niektorých miestach vykreslené situácie opisujúce rodinné vzťahy/rodinných príslušníkov v negatívnom alebo ponižujúcom duchu, naopak v "starej" Lipke je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie, šťastia (na mnohých stranách, doplnené korešpondujúcimi ilustráciami) – napr. sused zhadzujúci otca, že je "kazisvet" (Hupsov šlab. 2.časť, s.21). V Hupsovom šl. je najčastejšie text o dieťati a iba jednom rodičovi - v Lipke je veľa textov o spolužití v úplnej rodine. Jeden článok som Vám prepísal celý:

Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. (článok na precvičenie písmena Žž!)

- celý predošlý šlabikár bol v jednote jasného a zrozumiteľného textu významne doplneného prehľadnými a zároveň obsažnými ilustráciami, ktoré napomáhali porozumeniu (už i tak životu deťom blízkeho a zrozumiteľného) textu. Obsahoval texty týkajúce sa detí, ich sveta, každodennosti či reálnych zážitkov, situácií (rodina, sviatky, dovolenka, choroba, návšteva u starkých, narodeniny,...) kým Hups deti vťahuje do virtuálnej reality, príbehy sú často ťažko zrozumiteľné, majú otvorený a nejasný koniec.

- V Hupsovom šlabikári vymizli texty ľudovej slovesnosti či iné klasické texty slovenských autorov. Okrem iných textov sú tu aj texty o Hupsovi, ktorých autorkou je spisovateľka detskej literatúry Mgr. Gabriela Futová (táto informácia nemusí byť určujúca, obsahovo jej knihy nepoznám, no tu sú názvy niektorých z nich Hľadám lepšiu mamu; Nejdem, a basta!;Naša mama je bosorka; Keby som bola bosorka.

- nevidím dôvod náhrady kvalitných a majstrovsky zostavených (a to i napriek jednoduchosti a prváckym potrebám vyhovujúcej stručnosti) obsahovo jasných i pútavých textov zo "starej" Lipky (navyše autorsky pestrejšej skladby: Daniel Hevier, Ján Turan, Elena Čepčeková, Štefan Moravčík a ďalší) a ich výmeny za texty plné modernizmov, slangových výrazov či slov s pre deti nejasným obsahom (stachopud, gangster, des, "sfúkla ho", "Som ja ale peň!", "noha v háji" a pod.)

Tieto postrehy dávajú spolu obraz vytrhnutia detí z koreňov, identity, nielen z povedomia príslušnosti k vlastnej rodine, no i ku vlasti. K tomu pridávam, že metodická či dokonca aj grafická zmätočnosť Hupsovho šlabikára nahradila pocit prehľadnosti a harmónie, pokoja, poriadku a prehľadu v "starej" Lipke.