Дневники

« Назад

Posledný kúsok zo zrkadla

Ktosi zobral do rúk kladivo rozbil moje zrkadlo na tisíc kúskov zliepam ho slzami

 

už mi chýba len kúsok

hrany sú ostré

mám krvavé ruky

kvapká mi z nich krv

na vysmädnutú zem

 

chýba mi len jeden kúsok

nemôžem ho nájsť

kde je?

Pre slzy stekajúce po lícach

nevidím na zrkadlo..

Nevidím už svoju tvár

Nevidím nič.

Cítim len bolesť

 

Máš ten kúsok ty?

Povedz mi, kde ho môžem nájsť?

Mám prejsť tisíc riek či tisíc kopcov?

Prejdem.

Mám napísať tisíc básni či kníh?

Napíšem.

Mám zaspievať tisíc piesní či sonetov?

Zaspievam.

 

Len ťa prosím o kúsok

čo chýba do môjho celku.

 

Modlitby ma zaviedli na Golgotu.

Pod kríž.

V jednej z Tvojich rán je zapichnutý

môj kúsok zrkadla.

 

Ak ho chcem

musím ti ho vytrhnúť

s kúskom Tvojho tela.

 

Plačem. To nie! Toto je nefér!

 

Padám na kolená pod krížom.

Objímam Tvoj kríž a plačem.

Nechcem ti viac ublížiť.

 

Mám prázdne ruky.

Zem sa napila Tvojej krvi

aj mojich slź.

Dlh je splatený.

Z tvojej rany mi vypadol

do rúk ten kúsok,

čo mi chýbal.

 

Dávam ho na miesto,

kam od vekov patrí.

Stojím pred zrkadlom.

Už viem, kto som.

 

Keď tu ktosi opäť prichádza s kladivom.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Mám rada poéziu - aj v živote. Táto ma priviedla k zamysleniu nad sebou: "Kto som?" Ďakujem.
Отправлено в 28.04.12 15:34.