Hovoríme o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Dnes si rozoberme aspoň niekoľko veršov z Evanjelií. (Budeme v tejto téme pokračovať aj v nasledujúce nedele.)

Tu je prvý úryvok: Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. (Mt 28, 1) Matúš spomína udalosti, ktoré sa stali ráno v nasledujúci deň po sobote. Sobota sa končila západom slnka. Márie ešte prečkali noc a pri východe slnka sa vydali k Ježišovmu hrobu. Bolo teda ráno tretieho dňa. Celkovo však od pohrebu uplynulo len asi 40 hodín.

Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. (Mt 28, 2-4) – Druhou udalosťou je otras. V gréckom texte nie je slovo zem. Nejde o zemetrasenie, aké sa udialo na Veľký piatok, v hodine Ježišovej smrti. Matúš opisuje silný otras, ktorý spája so zostúpením anjela. Zo správy evanjelistu vyplýva, že svedkami tejto scény boli strážcovia aj ženy. Zásah anjela smeroval k otvoreniu hrobu. Možno anjel nielen odvalil kameň od vchodu, ale spôsobil, že sa kameň zvalil naplocho. To mohlo byť spojené so silným otrasom. Na takto odvalený kameň si sadol.

Zostúpenie anjela a odvalenie kameňa od vchodu do hrobu vyvolalo u strážcov strach. Stáli zoči-voči sile, ktorú nepoznali. Anjel bol ako blesk a jeho šaty biele ako sneh. Voči blesku nepomôže meč a štít. Ak anjel disponoval silou, ktorú ukázal pri odvalení kameňa, strážcovia so svojimi zbraňami nezmohli nič. Nič nenasvedčuje tomu, žeby vojaci videli anjela; mohli však vidieť blesk, ktorý udrel na mieste hrobu, či odvalený kameň.

Nikto – ani ženy, ani vojaci – nevideli zmŕtvychvstanie. O tom sme hovorili už minule. Svedkov tejto udalosti niet. Sú iba svedkovia otvorenia hrobu a stretnutia s anjelom. A tých môžeme rozdeliť sa na dve skupiny: úradní svedkovia, t.j. pohania, rímski vojaci, podliehajúci rozkazom Piláta, a veriace ženy. Anjel sa nevenoval strážcom. Tých mal naplniť strachom – a to urobil. Poslanie odovzdal ženám. Všetko poukazuje na to, že iba ony počuli slová anjela: Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. (Mt 28, 5-6) Jeho prvé slová ich napĺňajú pokojom. Vy sa nebojte! Oni – to znamená vojaci – nech sa boja. Strach je im určený. Vy naopak odstráňte strach zo svojho srdca. Poznám váš pozitívny postoj k Ježišovi. Viem, že hľadáte jeho – Ukrižovaného... Anjel teda pozná postoj vôle človeka, pozná jeho myšlienky, pozná jeho túžby.

Najdôležitejšie posolstvo je obsiahnuté v slovách: Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Preto ho tu niet: tu bol Ukrižovaný, ale dnes je Zmŕtvychvstalý. Zmŕtvychvstalý nebýva v hrobe. Dôležitým argumentom je realizácia prísľubu, ktorý Kristus dal učeníkom: predpovedal svoje zmŕtvychvstanie. Anjelova správa oživila predpovede o zmŕtvych­vstaní v pamäti žien.

Anjel pozýva ženy, aby vstúpili do hrobu a videli miesto, kde bolo uložené telo. Ženy boli v krátkom čase nemálo šokované viacerými dojmami: zemetrasenie; pohľad na anjela; zdesenie stráže; otvorený hrob; možnosť vstúpiť do hrobu a vidieť, že je prázdny; správa o zmŕtvych­vstaní… Udivuje fakt, že napriek takému veľkému množstvu silných podnetov, reagovali celkom normálne na to, čo sa dialo: počúvali a vstúpili do hrobu.

Najťažšie boli samotné slová: vstal z mŕtvych. Nikto nevedel, čo to znamená. Farizeji vyznávali vieru vo vzkriesenie tela, ale chápali to ako otvorenú perspektívu večného života. Jedinými skúsenosťami, ktoré mali vtedajší ľudia, bolo vzkriesenie Jairovej dcéry, mladíka z Naimu, a Lazára v Betánii. Chápali slovo vzkriesiť, ale nevedeli, čo znamená vstať z mŕtvych. Ženy mohli uvažovať v kategóriách vzkriesenia Lazára. Ale v takom prípade by bolo potrebné hľadať nové miesto Ježišovho bývania. Lazár sa vrátil do normálneho života; Ježiš sa však nevrátil do normálneho života ako Lazár. Zachoval si úplnú totožnosť svojej osoby, ale jeho psychicko-fyzický stav bola už iný. Už nepotreboval bývanie na zemi. Žil v iných dimenziách, a zjavoval sa kedy chcel, ako chcel a komu chcel...

Slovo „zmŕtvychvstanie“ patrí k najdôležitejším v slovníku kresťana. Ježišovo zmŕtvychvstanie je kľúčom k opravdivému kresťanskému životu. Kto tento kľúč prijme a vie ho používať, vidí mnohorozmernosť svojho dočasného života. (Možno to dôkladne pozorovať v živote sv. Pavla: vybudoval všetko na Kristovom zmŕtvychvstaní. To dalo i jemu šancu na zmŕtvychvstanie.)

Viera vo vlastné zmŕtvychvstanie je veľkou silou. Podobne ako orol chodiaci po zemi, ktorý túži po vysokom lete, ale nemá síl, aby sa povzniesol hore, tak aj človek veriaci v Boha, a dokonca v Krista, pokiaľ neverí vo vlastné zmŕtvychvstanie, nemá síl povzniesť sa k nebu. Chodí teda po zemi a narieka. Cíti sa chorý, bezmocný. Ale ak zmobilizuje sily ducha a nadchne sa pravdou o zmŕtvychvstaní, táto viera ho vynesie vyššie, ako sníval, a ukáže mu bohatstvo i krásu dočasného života, ako aj bohatstvo večného života.

Pravda o zmŕtvychvstaní dáva opravdivý zmysel každej chvíli života na zemi. Dovoľuje vidieť tvorivý rozmer akejkoľvek situácie i všetkých medziľudských vzťahov. V perspektíve zmŕtvychvstania dokonca aj tie najťažšie stretnutia s ľuďmi sa stávajú príležitosťou na zdokonalenie lásky, ktorá je základom a zákonom života v Božom svete.