• NEBO – PEKLO – OČISTEC

Láska, to je zodpovednosť. Keďže Boh človeka stvoril z lásky a pre lásku, budeme musieť Bohu účtovať hlavne z našej zodpovednosti. Sv. Ján z Kríža to vyjadril veľmi jasne: Budeme súdení z lásky. Táto pravda je tiež obsiahnutá v evanjeliovom obraze Posledného súdu, na ktorom Sudca overuje iba stupeň lásky odsúdených. Odmeňuje tých, ktorí vedia milovať druhého človeka, a trestá tých, ktorí sa tomuto umeniu počas života nenaučili.

Ako môžeme rásť v zodpovednosti lásky? Jedine vtedy, keď budeme praktizovať systematické účtovanie zo zodpovednosti za každý deň, každú hodinu, každé rozhodnutie, každý čin, ba dokonca každé slovo či myšlienku. Boh od nás požaduje vyúčtovanie zo zodpovednosti za všetky dary, ktoré od neho dostávame.

Priebežné vyúčtovanie pred Bohom robíme v našom svedomí. Pri jeho spytovaní sa nám dostavuje vnútorný pokoj ako odmena za dobré rozhodnutia a skutky, a za zlé naopak nepokoj. Ak nám záleží na raste v zodpovednosti, musíme si nájsť každý večer chvíľu na bilanciu prežitého dňa, aby sme mohli objektívne nazrieť na svoje postoje a činy. Z času na čas musíme tiež pristúpiť k sviatosti zmierenia, a to s dobre pripraveným vyúčtovaním a zároveň s vyhlásením, že berieme úplnú zodpovednosť za svoje skutky, slová i myšlienky.

Takýto prístup je prípravou na to konečné vyúčtovanie zo zodpovednosti, ku ktorému dôjde vo chvíli našej smrti. Vtedy sa postavíme pred večného Sudcu, ktorý nás bude nás súdiť z našej zodpovednosti. Naším sudcom bude nebeský Otec, ktorý nás miluje. On čaká na syna a dcéru, ktorí sú plne zodpovední, čiže v plnosti schopní lásky. Vtedy v okamihu uvidíme celý svoj život so všetkými, dokonca najmenšími podrobnosťami. Uvidíme sa pravdivo. Pravda vynesie o nás rozsudok. Už nebude možná žiadna oprava. Rozsudok bude platný a nikto sa nebude môcť ospravedlňovať, lebo ospravedlňovanie nebude potrebné. Budeme musieť prijať rozsudok aj s jeho dôsledkami. Bude to rozsudok nemeniteľný, na veky...

Zjavenie hovorí o troch možnostiach:

Prvá je odmena večným šťastím, ktoré nemožno stratiť a ktoré spočíva vo videní Boha tvárou v tvár, čiže večný život v spoločenstve s Bohom – čistou Láskou. Nebo je svetom lásky. Jediným zákonom tohto nového sveta je láska.

Druhá možnosť je desivá – večné odsúdenie v pekle. Peklo je vzdialením sa od Boha navždy, postavené je na nenávisti a zúfalstve. Je to opak neba. Prostredie zlých duchov a ľudí, ktorí sa navzájom nenávidia. Zákonom pekla je nenávisť a zúfalstvo.

Tretia možnosť je očistec. Pobyt v ňom je ešte uzatvorený v hraniciach času. Do očistca prídu tí, ktorí majú lásku k Bohu, ale ešte nedokonalú, pomiešanú s egoizmom. V očistci zdokonalia lásku a až po jej očistení môžu vstúpiť do neba. Očistec je veľkým dielom Božieho milosrdenstva. Do neba nemôže vojsť nič nečisté, nič poškvrnené, pretože nebo je svet ideálnej dokonalosti. Málo ľudí na zemi dosahuje takýto stav ducha, preto šanca na využitie času očistca je veľkou milosťou. Očistec je svetom nádeje. Jediné dvere, ktoré z neho vedú, sa otvárajú priamo do neba.

Dnešný svet nechce počúvať slová pravdy o smrti, o súde, o pekle... Avšak pre nás, ktorí berieme úprimne a vážne našu vieru, uvažovanie o posledných veciach – čiže pravda o smrti, o súde, ktorý nás čaká v tú hodinu, o perspektíve neba (krajine šťastia), pekla (krajine zúfalstva) a očistca (krajiny nádeje) – je základným činiteľom nášho zdokonalenia v múdrosti. Stupeň múdrosti človeka totiž závisí od jeho zodpovednosti za večnosť. Po smrti už všetci budeme múdri. Odsúdení však zmúdrejú neskoro. Ako múdri sami osobne si podpíšu rozsudok odsúdenia za svoj hlúpy život.

Uvažovať: KKC 1020-1037