• POSLEDNÝ  SÚD

Dejiny sveta majú dynamický charakter a smerujú k presne určenému cieľu, ktorý mu dal Stvoriteľ. Zo zjavenia Ježiša Krista vieme, že na konci dejín sveta sa uskutoční jeho druhý príchod, všeobecné zmŕtvychvstanie, posledný súd a nastane Nová zem a Nové nebo.

Prvý raz prišiel Boží Syn na zem v skrytosti. Jeho tajomný príchod sa uskutočnil počatím v lone Márie z Nazaretu a narodením v Betleheme. Krajná chudoba betlehemskej maštale bola akoby úmyselná dymová clona, ktorá sťažovala vidieť v Máriinom synovi Božieho Syna. Krátky spev anjelov brali vážne iba pastieri, pre ostatných to bolo len zdanie jednoduchých ľudí. Hviezda, ktorá viedla mudrcov z Východu, pre nikoho iného nebola presvedčivým znakom. Dokonca aj zázraky, ktoré Ježiš z Nazareta robil počas svojej verejnej činnosti, si ľudia dokázali vysvetľovať akosi po svojom. Krajným spôsobom ukrytia Ježišovho božstva bol Veľký piatok. Odsúdencovi, z ktorého tiekla krv, visiacemu na kríži, boli adresované slová: Nech zostúpi z kríža a uveríme mu. Ježiš nezostúpil, zostal v skrytosti, súhlasil so smrťou z rúk tých, za ktorých zomieral.

Cieľom toho prvého príchodu bolo pozvanie ľudí, aby vo svete, v takom, aký je, žili na úrovni Božieho dieťaťa. K tomu Ježiš vyzýval svojou náukou, svojím príkladom a obetou lásky, akou sa obetoval za nás na kríži. Žiaľ, iba málo ľudí spoznalo v ňom Božieho Syna. Tí mu uverili a nasledovali ho, prijali jeho náuku a nasledovali jeho konanie. A tí aj očakávajú jeho druhý príchod, príchod v sláve.

Druhý príchod Božieho Syna bude slávny. Ježiš sa zjaví v celom svojom božskom majestáte, obklopený obyvateľmi neba. Vtedy už nikto nebude mať žiadne pochybnosti o jeho božstve. Všetci sa mu budú klaňať. Pre veriacich a tých, ktorí ho budú očakávať, to bude deň neopísateľného šťastia. (Vtedy sa totiž zjaví ich múdrosť, ktorá im dovolila vyvoliť si Ježiša a úplne sa mu zveriť.)

Toto zjavenie ukončí čas viery. Namiesto viery sa dostaví poznanie, nadobudnuté na základe osobnej skúsenosti. Každý bude Božieho Syna vidieť a počuť na vlastné oči a uši.

Zmŕtvychvstanie bude všeobecné – bude sa týkať všetkých ľudí, dobrých i zlých. Telá tých, ktorých Deň súdu zastihne ešte za života na zemi, budú premenené. (Možno, že hrôzu vzbudzujúce apokalyptické znaky, ktoré budú predchádzať Posledný súd, budú také strašné, že nikto ich hrôzu neprežije. Svätý Pavol však usudzuje, že niektorí budú žiť až do dňa Posledného súdu.)

Samotný Posledný súd bude hodinou, keď sa zjaví zmysel všetkého. Mnohé záležitosti, ktoré sú nám v súčasnosti nezrozumiteľné, uvidíme v plnom svetle. Dejiny sveta ako jeden celok budú pre nás jasné a úplne zrozumiteľné.

Na tomto poslednom súde zaznie a bude verejne vyhlásený rozsudok pre každého človeka. Pre jedného to bude rozsudok večného šťastia, pre iného večného nešťastia – podľa toho, na ktorej strane Sudcu sa bude kto nachádzať. O tomto mieste sa rozhodne predtým pri osobnom súde, ktorý odznie nad človekom hneď po smrti. Opis posledného súdu podal sám Ježiš; sv. Matúš ho zaznamenal vo svojom Evanjeliu: Bol som hladný a dali ste mi jesť, (...) bol som pocestný a pritúlili ste ma (Mt 25, 31-46). Žiaľ, tí, ktorí nepostrehli núdznych povedľa seba a neposkytli im pomoc, nevojdú do neba.

Po poslednom súde svet nebude zničený, ale bude premenený. Vznikne Nové nebo a Nová zem. O tejto tajomnej premene sa píše v Zjavení sv. Jána.

Hodina týchto udalostí je známa iba Bohu. Ježiš pripomína, že príde náhle, vtedy keď sa nikto nenazdá; tak náhle, ako neočakávane prichádza zlodej. Táto neistota hodiny vyzýva Kristových učeníkov k neustálej bdelosti.

Udalosti, ktoré sú pred nami, budú mať vznešenú, hoci dramatickú, a pre mnohých tragickú scenériu. Pre spasených to bude deň triumfu, pre odsúdených deň najväčšej – večnej porážky. Nikto sa nebude môcť vyhovoriť, že o tom nevedel. Vedia to všetci, ktorí to chcú vedieť. Nezáujem o udalosti konca sveta svedčí o tom, že týmto ľuďom chýba múdrosť. Nič sa totiž nestane, ak nebudeme vedieť o mnohých veciach, za ktorými sa každodenne naháňame, avšak na to, od čoho závisí naše večné šťastie, neradno zabúdať...

(Uvažovať: KKC 1038-1041)