Posledné dni sa už asi každý vyjadril k top téme tohto víkendu. Riešia to všetci a názory sa hrotia.

Každý z nás vie, čo je horčica. Je to niečo, čo jeme s párkom, údeným mäsom, alebo si to natrieme pod suchú salámu, prípadne ju primiešame do varenia. Vyrába sa z rastliny menom horčica a nikdy tomu nebude inak. Všetci tomu rozumieme. Ak to nie je z horčice, nebudeme to volať horčica… logické, nie?

A tu sa zrazu spoza rohu vynorí niekto, kto kričí “Ja jem s párkom, údeným mäsom a chlebom so salámou kečup. Som diskriminovaný, lebo mi nedovolíte volať kečup horčicou.” Zvláštne, však? Najmä ak človek “kečupový” tvrdí, že tým, že aj kečup sa bude volať horčicou, nikoho to nepomýli, a horčici to určite nijako neuškodí. Má pravdu sčasti… Zmena názvu totiž nezmení nič na tom, že horčica ostane žltá a kečup červený.

Presne preto mi lezie na nervy slovo redefinícia. Nerozumiem, prečo tí, čo sú iní, chcú, aby sme povedali, že sú rovnakí ako my. Veď nie sú. Na jednej strane sú “pride”, na druhej strane potrebujú od nás súhlas, že sú okej… Možno raz povedia, že to my sme tí divní, ak sme ešte neskúsili, ako je to na druhej strane brehu. Nuž. Nie každý má rád kečup. A niekomu je z neho aj pekne zle. Chápem, že oni to necítia rovnako. Nie je im zle, lebo nás vždy malo naokolo. Majú otca a mamu. Všetci. Akosi cítia, že nás je väčšina.

Na Slovensku je 5 miliónov obyvateľov. Ak 4% z nás sú pride, je to 200 000. Ak ich na Pride prišlo cca 500 a hrdia sa tým, že mnohí z tých 500 vlastne neboli “pride”, ale boli ich podporiť, lebo im fandia, hoci sú na tom druhom brehu, možno vás to prekvapí, ale je to len 0,2% z tých 200 000, a len 0,008% nás všetkých, ak by sme vzali, že všetkých 500 bolo “pride”. Tých 0,008% vyjadrilo sympatie s určitými názormi. A ak si poviem, že na Slovensku je 10 ľudí, ktorí tieto názory prezentujú, ale tvária sa, že zastupujú davy a zástupy, trochu ma to mätie. Nuž, toľko akási veľmi približná teoretická matematika. Dovolím si zmieniť že nie jeden výskum tvrdí, že “pride” ľudí nie sú zďaleka 4%, že toto číslo možno zodpovedá percentu ľudí s homosexuálnou skúsenosťou, ku ktorej sem tam prídu ani nevedia ako a možno iba raz… a že reálne číslo skutočne poctivých ľudí takto orientovaných je možno 0,8-1%.

Nechcem číslami nikoho príliš podráždiť. Viem, že každý človek, ktorý čelí tejto situácii vo svojom živote, sa nad nimi len pousmeje. Je to pre neho náročná a ťažká vec. Len chcem ukázať, koľko ľudí naozaj kričí, koľko ľudí naozaj vyjadrilo podporu. A chcem povedať, že v tomto kontexte budem nabudúce očakávať, že rovnakú pozornosť bude napríklad sme.sk alebo televízne noviny na markíze venovať najbližšiemu koncertu Božieho šramotu, pretože na ten pravdepodobne príde rovnaký počet ľudí, čiže je to rovnako závažné pre celú Slovenskú širokú odbornú i neodbornú verejnosť.

Netrúfam si vyriešiť otázku, či je možné, aby homosexualita bola vrodená, alebo je získaná, či ide o sklon alebo nevyhnutnosť, či ide o voľbu a možno sa rozhodnúť pre alebo proti, alebo je to proste niečo, s čím sa človek musí naučiť žiť a nedá sa s tým nič urobiť. Nechcem hodnotiť, koľko homosexuálne cítiacich ľudí je len obeťou okolností a koľkí pred tým nedokázali ujsť. Každý z nich má za sebou rôzne ťažký príbeh prijatia toho “kým je.” Heterosexuálni ľudia síce tiež môžu mať problém prijať to, kým sú, ale nepoznám nikoho, kto by trpel ťažkosťou prijať to, že sa mu páči opačné pohlavie…a som si istá, že tá ťažkosť prijať to, nepramení (len) v predsudkoch spoločnosti, ich rodín, či v hrozbe odmietnutia priateľmi.

Nemám právo posudzovať ich a prosím, aby oni neposudzovali mňa. Som kresťan a verím, že Boh v Biblii zjavil svoju lásku voči človeku. A zjavil nám, čo je hriech. Nie preto, aby nás obmedzoval. Preto, aby sme mohli žiť v plnosti a preto, že hriech skutočne ničí a zabíja. Som presvedčená, že Boh dal pravé veci a diabol vyrába napodobeniny, ktoré predáva ako originál. A z plného hrdla kričí, že to je to isté. Myslím, že homo lobby na Slovensku tieto produkty oblieka do zvlášť výrazného a lákavého obalu. Človeka by podchvíľou chytal pocit, že by to snáď mal skúsiť, lebo čo ak len náhodou potláča svoju pravú identitu… veď nie je nič normálnejšie, než to, čo sa nám natíska až pod nechty… a predsa je napísané o tom toto: “Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.” Je tu len nazvané niečo prirodzené a protiprirodzené. Ono to slovo protiprirodzené je o niečo presnejšie, ako neprirodzené.

Som presvedčená, že sexualitu Boh stvoril ako nádherný nástroj, ktorý sa pri správnom použití stáva vrcholným prejavením lásky medzi mužom a ženou, ktorí sú manželmi. Zámerne nekončím tú vetu, že sa stáva vrcholným prejavením lásky. Nekončím ju ani tým, že sa stáva vrcholným prejavením lásky medzi mužom a ženou. Zámerne. Myslím, že história dostatočne potvrdzuje, že takto to “má byť.” Znovu si dovolím zopakovať, že každý z nás sa narodil iba vďaka tejto kombinácii. Žiadna iná prirodzená kombinácia nie je. Na tom sa, dúfam, všetci zhodneme. Čítala som názor, že už by bolo načase prestať hovoriť o hriechu. Nuž, a čo ak ja poviem, že by už bolo načase prestať hrešiť? Zamieňa sa tu odsudzovania s pomenovaním vecí a vyjadrením názoru. Povedať o niečom, že je to hriech, neznamená súdiť toho, kto to robí. Nesúhlasiť neznamená nemilovať. Nepodporiť neznamená diskriminovať. Mať opačný postoj neznamená pohŕdať. Ja si nemyslím, že každý homosexuál je zlý človek. Myslím si, že homosexuálny životný štýl nie je to, čo je pre človeka dobré a správne a nie je to niečo, k čomu by sme sa mali navzájom povzbudzovať. To je všetko.

Zatiaľ pozerám na vec tak, že si niekto z rôznych dôvodov vyberie (zvolí, akceptuje) tento životný štýl. A ja hovorím okej – robíš rozhodnutie, ovplyvní to tvoj život. Rovnako, ako keď sa niekto rozhodne mať vzťah s už ženatým človekom a rozbiť manželstvo, piť alkohol, venovať sa len kariére, mať vzťah s dvomi ženami, stať sa slobodnou matkou, nemať deti alebo ich mať 10, zmeniť zamestnanie alebo nejesť mäso, či jesť len biopotraviny. Som za, aby každý občan Slovenskej republiky mal rovnaké práva. Ale som proti tomu, aby som musela redefinovať, čo je horčica a verejne pred všetkými priznať, že sa vlastne vôbec nemusí vyrábať z horčice, hoci mi nad tým rozum stojí, a to všetko len preto, že niekto má radšej kečup.