« Назад

Môžem ja TOTO? ;)

opäť niečo, o čo sa rada s Vami podelím.

Občas mam dosť veľa otázok na Ježiša. Je síce pravda, že modlitba je rozhovor, no moja modlitba tak občas nevyzerá. Iba prídem, poviem Ježišovi: počúvaj, tak toto je tak.. toto zase onak, a vieš čo, v škole je všetko super, mám z toho radosť, ďakujem, že mame fájn vzťahy a nemôžeš s týmito a týmito vecami niečo spraviť? /a Ježiš je superský a pomáha./

...a v podstate si neuvedomujem, že som zabudla na budovanie vzťahu. Veď o to ide, budovať vzťah z Ježišom. Potom sa stratím niekde v ruchu každodenných činnosti a ani si neuvedomím a som tam kde som nechcela byť. Na dne. A tak si hovorím, že kde som spravila chybu? Ako je to možné? ...V tom období je pre mňa najťažšie utvrdiť sa v myšlienke: Boh je dobrý. Boh je dobrý. Amen

 Keď má milión tisíc päťsto dôvodov nakričať na mňa. Vyhodiť ma cez zatvorené okno. Povedať: No, Kubečka, my sme už skončili. Čo je veľa, to je veľa.

Je ťažké myslieť si, že ešte sa môžem vrátiť a pozrieť na Ježiša. Ale môžem. Stále som riešila, čo spravím s týmto hriechom? A čo tento? Fúha, musím niečo vymyslieť aby som sa tomu nabudúce vyhla. Veď Ježišov pohár trpezlivosti pretečie, uvidíš Kubečka... lenže on nepretečie, lebo on nemá prečo a myslím, že ani ten pohár nemá :D Lebo Ježiš mi nič nevyčíta. On túži potom aby som sa vrátila. A hlavne mojím problémom nie je hriech ani mojou úlohou nie je nad ním zvíťaziť. Ježiš ho už porazil na kríži. Mojou úlohou je usilovať sa o vzťah s Ježišom.

Ďakujem Ti Pane, zato, že si toho môžem byť vedomá.

A viete, miera viery sa meria tým, ako veľmi si presvedčený, že Boh je dobrý. Každý jeden prielom pochádza z presvedčenia, že Boh je dobrý. Božia dobrota sa nedá zveličiť. Bill Johnson

 

Bože, prosím, zväč dnes naše poznanie tvojej dobroty.

 

 

Za všetky komentáre, akéhoľvek reakcie a pod.  dakujem .

 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
„A hlavne mojím problémom nie je hriech ani mojou úlohou nie je nad ním zvíťaziť. Ježiš ho už porazil na kríži. Mojou úlohou je usilovať sa o vzťah s Ježišom.“

Takýmto spôsobom som ešte neuvažovala, ale myslím si, že hlavne v intenzívnom vzťahu s Ježišom si môže človek udržať kresťanskú hodnotu života, ale naša vina hriechov by mala byť vyslovená, aby došlo k náprave. Otázka si pýta duchovnú pomoc, či je alebo nie je našou úlohou nad hriechom zvíťaziť?
Отправлено в 27.06.14 13:52.
Citácia od Zitky: " „A hlavne mojím problémom nie je hriech ani mojou úlohou nie je nad ním zvíťaziť. Ježiš ho už porazil na kríži." - AKO PROSÌM????? Mojim problémom je hriech! Ježiš zvíťazil nad hriechom, len ja musím prísť k tomu bodu, kedy sa hriechu NAVŽDY ZRIEKNEM a nikdy, NIKDY hriech nedovolím! To je bod zlomu, o ktorom rozhodujem ja! Bez ohľadu na to, že ma Ježiš už vykúpil a spasil pred večnou smrťou.
Citácia: " Otázka si pýta duchovnú pomoc, či je alebo nie je našou úlohou nad hriechom zvíťaziť?" - samozrejme áno!!! VŽDY je našou úlohou víťaziť nad hriechom! Len ne sami! S Bohom a vždy s Ním.
Отправлено в 27.06.14 21:23.
Pardón, dievčatá. Každá ste vyjadrili pravdu, len každá iným spôsobom.
Morálna teológia ( nielen štátnica, ale aj podmienka, aby kňaz dostal právo spovedať) učí toto:
Hriech je problémom človeka. Ježiš nás vykúpil svojou smrťou na kríži, ale to neznamená, že teraz si v pohode môžeme hrešiť, stačí, ak vyznávame vieru a budujeme vzťah. Takto to učia niektoré protestantské denominácie.
Ježiš spasil nás, ale nie bez nás.
Dedičného hriechu sme zbavení pri krste. Na očistenie od osobných hriechov slúži sviatosť zmierenia. Tam nám zodpovedný kňaz dá rozhrešenie - teda Boh použije jeho osobu, ktorá nám povie, že hriechy máme odpustené. Ale jeho úlohou je aj poradiť, viesť človeka a ak sa hriech ten istý vyskytuje častejšie, napomenúť- ale s láskou. Ježiš pre Teba vylial krv, a ty....? Teda, ja musím popracovať na sebe, aby tých hriechov ubúdalo. Nie,nezbavím sa naraz všetkých, ani keď nás nejaké nábožné nekatolícke zhromaždenie vyzve, aby sme len zdvihli ruky a prijali Ježiša za osobného Spasiteľa a potom už som dokonalý a Ježiš sám sa postará....
Prečo to musím povedať kňazovi? Lebo svojim hriechom zraňujem aj Cirkev a on ju tu zastupuje.
Veľmi dôležité: spovedať sa m u s í m iba z ťažkých hriechov. T. zn., ten hriech musí byť vo vážnej veci, úplne vedome a úplne dobrovoľne spáchaný. Ak jedna z tých podmienok chýba, už nie je ťažký.
Ale ak chceme rásť v láske a presne "budovať si vzťah" k Ježišovi, budeme sa z lásky k nemu zbavovať aj tých všedných, naoko nie ťažkých hriechov, lebo hriech je jednoducho v ž d y urážka Boha. Všedné hriechy však odpúšťa úprimná, ale naozaj úprimná ľútosť, teda napr. nie že ma prichytili, ale že som toho láskavého Boha urazila. A vtedy môžem ísť aj na sv. prijímanie. V každej sv. omši mám okrem celkom súkromnej 3 príležitosti na ľútosť- úkon kajúcnosti, uvedomenie si, čo sa deje pri premenení- toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás a za mnohých na odpustienie hriechov, teda nielen na Golgote, ale pri k a ž d e j sv.omši a napokon : "Pane, nie som hoden....ale povedz iba slovo, a duša mi ozdravie."
A ešte poznámka: Predtým sa modlí Otče náš. "A odpusť nám naše viny, a k o i m y o d p ú š ť a m e svojim vinníkom". Sami o to prosíme, aby nám TAK odpustil. Teda, som hodna odpustenia, nakoľko som ja odpustila.
Toto učí katolícka Cirkev.
Nemám sa špárať vo svojich hriechoch a budovať si hrôzu.
Ale ak padnem, priznať si hriech, vstať a otriasť sa z neho.
°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Mám ďaleko k moralizovaniu, ale takto som sa to učila na teologickej fakulte a na základe toho ja síce odpúšťať nemôžem , ale mám právo vyučovať katolícku náuku.
Sila rastúcej lásky dáva silu v boji proti hriechu, ku ktorému nás navádza Zlý. Ten nám aj našepkáva, že raz pretečie kalich už nám nebude odpustené. To nie je pravda. Zamyslime sa nad troma najkrajšími podobenstvami u sv. Lukáša: o stratenej ovci, o stratenej drachme a o márnotratnom synovi. Tam nám Ježiš povedal všetko!
S Ježišom sme schopní víťaziť, bez neho nemôžeme urobiť nič.
Отправлено в 27.06.14 22:46.