« Назад

MYSLÍŠ SI, ŽE SI NESMRTEĽNÝ?

MYSLÍŠ SI, ŽE SI NESMRTEĽNÝ?

Pár myšlienok o smrti a klamstvách, ktoré sa hovoria na pohreboch.

Keď pochovávate človeka za človekom a máte takých 5 pohrebov za deň, asi ani nemôžete rozmýšľať v ten deň o inom ako o smrti.

A v iný deň zasa chodíte v nemocnici po oddeleniach, kde už ľudia na smrť „čakajú“. Mnohí nedočkavo.

Potom čítate, alebo pozeráte správy, kde a koľko ľudí vo svete zabili,  a naďalej zabíjajú. Je to hrôzostrašné.

Nemôže to človeka nechať bez pohnutia – zvýrazňujem slovo človeka.

Aký je ten ľudský život pominuteľný...

Kiežby už nastalo to Božie kráľovstvo – ľahnúť si, zaspať a zobudiť sa už v ňom...

Čo však povedať človeku, ktorý si myslí, že po smrti už nič nie je...???

Chcel by som ho potešiť a do jeho uboleného srdca vliať trochu nádeje, že možno TAM naozaj niečo je. A možno aj ten človek chce, aby TAM niečo bolo – nie?

Nasledujúce príklady sú trochu pritiahnuté za vlasy, aby sme si všimli, koľké klamstvá je schopný vymyslieť a vysloviť človek pri pohrebnej rozlúčke, keď nevie – čo povedať... A keď nemôže hovoriť o nádeji na večný život, lebo v to neverí. Uvedomil som si to, keď som pozoroval štátne pohrebné rozlúčky, alebo príhovory tých, ktorí večný život nespomenuli.

Napr:

Nech ti je zem ľahká.“ – Zem asi nemení svoju hmotnosť – a telo, ktoré už nič necíti, tomu je úplne jedno koľko kíl zeminy je na ňom...

Navždy ostaneš v našej mysli, pamäti, ... Tvoja pamiatka ostane večne živá v našich srdciach.“  Tiež klamstvá. Hovoria, že navždy a pritom vo večnosť neveria. A pozerajúc na to reálne v medziach ľudského života – ako dlho ostane pamiatka na človeka v ľudskej pamäti? Možno do pokolenia prapraprapraprapravnúčat?

 „Spravili sme pre teba všetko, čo sme mohli.“ Doniesli sme ti kvety, ktoré zvädnú, alebo teda skončia v kontajneri, a aj sviečky ti pozapaľujeme – aby ti to tu pekne vyzeralo – aaa??? To je naozaj všetko, čo mu môžu dať... Nie je to málo?

Nechcem to celé rozoberať podrobne- skôr chcem poukázať na to, ako ťažko musia byť na tom tí, ktorí naozaj nemajú ani v kútiku duše nádej na večný život a na zmŕtvychvstanie, a ja by som chcel, aby im niekto v ich bolesti povedal, že túto nádej môžu mať.

 

 

Комментарии

Отображение сетевого контента

 

POTRATY

 

(Zachráňme životy)

 

Dlhšie ma zaujíma odpoveď práve na túto základnú a veľmi dôležitú otázku. Istotne už sa veľa o tomto probléme nahovorilo, urobilo, ale treba konať ďalej. Nech dobrotivý Boh žehná úsilie všetkých, ktorí sa snažia otvárať našej generácii oči. Vďaka a vytrvajte. Prosím – znova a znova otvárajme túto problematiku – v nádeji, že sa niečo pohne a budeme môcť pozerať do očí budúcim generáciám. /Aby nám nevytkli, že sme mlčali a tiež, aby sme mali vôbec do akých očí pozerať./

Má niekto z Vás odpoveď na túto otázku? Kedy vzniká ľudský život? Organizujú sa rôzne konferencie – odpovedalo sa na túto otázku? Aké sú argumenty za a proti? Pýtame sa na to?

Dovolím si uviesť Vám odpoveď, ktorou argumentuje ministerstvo zdravotníctva – odpovede sú ešte z roku 2005, kedy som sa prvýkrát na nich obrátil s touto otázkou: „Otázka vzniku života je ideologickým sporom filozofov, biológov a právnikov už stáročia a je jasné, že sa tak skoro neuzavrie."

 „Je nutné považovať už oplodnenú bunku za určitý potenciál života, či ten potenciál je už život sám, alebo len možnosť a schopnosť stať sa životom, je otázka, ktorá trápi ľudstvo už niekoľko storočí."

Odpoveď z roku 2007: „ Prebieha intenzívna diskusia na tieto témy."

Mňa takéto odpovede veľmi neuspokojili. A aj keď by som chcel, aby sa našla jasná odpoveď na túto otázku a už sa toľko nediskutovalo, ale urobili zásadné opatrenia, zatiaľ zostanem naladený na „ich frekvenciu". Odpovede boli vždy v tomto duchu, že sa o probléme diskutuje a nie je celkom jasné kedy ľudský život vzniká. V poriadku – pripusťme teda, že nemáme istotu. Počujme, čo nám na to hovorí Ján Pavol II.: „ Z morálneho hľadiska tu ide o takú veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embrya." (Evangelium vitae 60) Tým sa chce povedať, že pokiaľ nemáme istotu, či to ľudský život je, netvárme sa, že istotu máme, nakoľko my sa v našej spoločnosti k tomuto počatému plodu správame, akoby to ľudský život nebol a akoby sme o tom istotu mali.

Vyzerá to tak, že nikto o tom istotu nemá. /Samozrejme, okrem Cirkvi./ Ale mnohí vypustili tú zásadnú možnosť, že to ľudský život môže byť už v momente počatia a tvária sa, že nie je – ale istotu nemajú. Čo s tým spravíme?

 

PS: Samozrejme, že som si vedomý, že zákaz potratov nezmení postoj a srdcia rodičov k ich nenarodeným deťom, a že je nevyhnutne potrebné formovať ich poznanie – a veď vlastne o to sa pokúšam aj týmto príspevkom, aby sme si položili otázku a hľadali na ňu odpoveď – kedy vzniká ľudský život? A ak si na ňu odpovieme, tak potom budeme ľahšie vedieť zaujať postoj aj k pridruženým otázkam a argumentom napr. antikoncepcii, ktoré sa nám však stanú druhoradými, nakoľko budeme vedieť, že už nehovoríme o zhluku buniek, ale o celkom novej, jedinečnej bytosti – o človekovi.

 

PS2: Ešte jeden detail. Zdá sa mi, že diabol je už krok pred nami. Ak by aj ľudia niekedy schválili zákaz potratov, on už má antikoncepciu a zabíja sa po tichšie. Hrôza.

 

PS3: Ak chcete vyhľadajte cez google adresu na úrad vlády, ministerstvo zdravotníctva, ústavný súd, poslancov... a podobne a položte im túto otázku.

 

PS4: Zdá sa, že v poslednom časesa sa už otázka potratov presúva z roviny - kedy vzniká ľudský život a či to vôbec ľudský život je - do roviny, či ten život je hodný žitia. Akoby už bolo čím ďalej tým viac jasné, že to ľudský život je, ale či je aj hodný života to už je jasné menej - či sa nebude trápiť, keď bude nemilovaný, nechcený, chorý... A kto nám dal právo o tom rozhodovať?