Pod dnešným zamyslením od Martina Švikruhu sa objavil komentár, kde Jarka píše o umývaní nôh.

Jeden recept na túto tému sme my doma odskúšali:

V deň výročia umývania nôh Ježišom, sme nachystali  uteráky každému členovi rodiny, posadali sme si v obývačke na gauče a kreslá- bolo nás 8 so svokrou , a namiesto stolíka som na koberec na zem položila krčah s teplou vodou a lavór.

Keďže som to spískala ja, šla som ako prvá, ukázať, ako si to predstavujem a rad za radom od najstaršej svokry, cez manžela som každému nohy umyla. Potom išiel manžel, za ním svokra...naši pubertiaci sa rehotali, lebo im to prišlo smiešne, ale nikto neodmietol túto službu ostatným. Po najstaršom synovi prišiel na rad prostredný syn a ten pridal niečo svoje. Keď umyl a osušil nohu, pobozkal ju... každému... a to už sa smiech zmenil na ticho, ktoré sa najprv dalo krájať a postupne sme začali poťahovať nosmi a nakoniec sme už plakali všetci otvorene, tiekli nám slzy....a my sme ani nevedeli prečo...Plakali sme kým aj tá posledná dcérka nepoumývala nohy všetkým. Potom sme ešte dlho spolu sedeli bez slova.... Nikomu sa nechcelo odchádzať....

 Prežiť  to, stojí za to.

 Vžiť sa do situácie, že nám naše nohy umýva sám Ježiš, a že nás tak miluje....vidieť v sebe, umývajúcom nohy iným, Máriu Magdalénu a jej pokoru a poníženosť.... navzdory našej pýche života..... to je sila.

Ešte je čas, aby ste to premeditovali a ak sa na to cítite, skúsili to vo vašich rodinách aj zrealizovať.

Ak sa dá

 Ak chcete

 Ak chcete byť bližšie k Ježišovmu srdcu a k jeho škole Lásky a pokory....