Modlitba je rozhovor s Bohom. Ktosi by sa mohol pýtať, prečo vedieme takýto dialóg. Niekto z hĺbky srdca, iný zo zvyku, ďalší len v potrebe pomoci. Niekomu sa vôbec nechce obrátiť pohľad k nebu a pomodliť sa. A pritom aj jednoduchá modlitba v sebe skrýva veľkú silu...

Nedávno som videla zdokumentované svedectvo muža, ktorý prežil klinickú smrť. Bol 15 minút mŕtvy a za túto dobu sa stretol s Ježišom. Nedá sa tu opísať všetko to, čo spomínal, to by si mal každý pozrieť sám (http://www.youtube.com/watch?v=A8OCZy3mdMU) . Ale krásne tu poukázal na silu modlitby. Keď umieral v sanitke, odrazu videl svoju matku, ktorej bolo zjavené, že jej syn je skoro mŕtvy a ona sa za neho modlila. Muž bol ateista, no Boh mu zjavil slová modlitby Otče náš, a tak sa po prvýkrát pomodlil túto modlitbu, vďaka čomu mu Boh odpustil a omilostil ho.

Ako sa píše v Písme, " Na počiatku bolo slovo..." Boh nám dal slová, aby sme sa dorozumievali nielen ľudsky medzi sebou, ale aby sme sa zhovárali aj s Ním. Nie iba naučené frázy, ale kľudne vlastnými slovami. Ak sa naozaj úprimne porozprávame s Bohom, ak naše slová vychádzajú zo srdca a túžime, aby nás Boh vyslyšal, určite pocítime Jeho prítomnosť počas modlitby. Ňou sa približujeme k Bohu a On nás počúva.

Keď sa večer chystám spať, nezaspím s čistým svedomím, ak aspoň pár slov nepoviem Bohu. Priznávam, že únava má niekedy nado mnou prevahu. Ale snažím sa večer vždy najskôr Bohu poďakovať za všetko, čo som počas dňa prežila. Až potom ho prosím za niečo, po čom buď túžim, alebo čo potrebujú moji blízki. Väčšinou Boha žiadam, aby požehnával našu rodinu a napĺňal nás láskou. Pretože tá je najdôležitejšia. Moje ďalšie prosby smerujú k odpusteniu. Prosím Boha, aby mi odpustil všetko zlé, čoho som sa počas dňa dopustila. Odpustenie je veľmi dôležité. Každý túži byť čistý v Božích očiach. No musíme si uvedomiť, že nielen Boh odpúšťa nám, ale aj my medzi sebou si máme odpustiť navzájom. Iba vtedy sa stávame pokornými, a to sa Bohu páči. Krásne to opísal z vlastnej skúsenosti už spomínaný muž Ian McCormack vo svojom svedectve. Tým ma inšpiroval k zamysleniu sa nad sebou, či naozaj som schopná odpustenia. Preto je veľmi dôležité prosiť Boha aj o silu, aby sme dokázali odpúšťať a cez takéto zmierenie sa k Nemu ešte viac priblížiť.

Modlitba je skutočne silným prostriedkom, ako Bohu predostrieť svoje vďaky, prosby, plány. Zverme v modlitbe náš život Bohu. Ak necháme svoje srdce naplniť láskou, budeme sa viac tešiť zo života a inak nás budú vnímať aj ľudia vôkol nás. Pretože Božia láska nás podnecuje konať dobro a skrze ňu vnímame a šírime ďalej i radosť. 

Mnoho kresťanov chodí pravidelne do kostola, poznajú naspamäť modlitby a piesne od začiatku spevníka po poslednú stranu, no osobnú modlitbu, osobný rozhovor s Bohom zanedbávajú. Alebo len prosia o lepší život, sťažujú sa na svoje starosti a trápenia, prosia za úspechy, peniaze, slávu... Skôr, než Boha o niečo poprosíme, mali by sme mu poďakovať. Veď predsa máme za čo. Ďakujme za každý nový deň, za milovaných ľudí vôkol nás, aj za každú maličkosť, ktorá nám vyčarila úsmev na tvári. Veď čo môže byť ľahšie, ako povedať ďakujem niekomu, kto nás celých detailne pozná...