Ateizmus na ústupe, rovnako ako zápal pre Boha
Ateizmus slabne, slabne však aj náboženský zápal
Výskum Pápežskej rady pre kultúru z r. 2004 odhaľuje, že ateizmus ustupuje, zatiaľ čo náboženská ľahostajnosť a „alternatívne náboženstvo“ narastajú. Pápežská rada uskutočnila celosvetový prieskum o neviere a náboženskej ľahostajnosti v príprave svoje plenárne zasadnutie, ktoré bolo v marci 2004 vo Vatikáne.
„Z militantného a organizovaného ateizmu z rôznych období sa prešlo na praktickú ľahostajnosť, stratu dôležitosti otázky o Bohu a opustenie náboženskej praxe, najmä v západnej civilizácii“, poukazuje správa rady. Napriek tomu tento trend nie je otázkou „opustenia viery v Boha“, uvádza správa. Štúdia, ktorá bola pracovným dokumentom na plenárnom zasadnutí, vypracovali na základe „Prehľadu o neviere“, na ktorý odpovedali korešpondenti rady. Aktualizovaná „mapa“ ateizmu štúdie zahŕňa šesť záverov, predstavených skupine novinárov, vrátane ZENITu, kardinálom Paul Poupard, prezidentom Pápežskej rady.
Záver:
„Neviera nerastie v celom svete. Je fenoménom, ktorý sa spája so západnou civilizáciou. Nespája sa s Áziou, Latinskou Amerikou alebo Afrikou, a rovnako menej s moslimami.“
„Militantný ateizmus ustupuje a nemá žiaden vplyv na verejný záujem, s výnimkou režimov, kde je nastavený ateistický politický systém. Avšak, je možné spozorovať prebudenie určitého militantného laicizmu, obzvlášť v Európe.“
„Náboženská ľahostajnosť alebo praktický ateizmus narastá. Agnostici a nepraktizujúci veriaci sú naklonení zapadnúť do prostredia, v ktorom ľudia žijú, ako keby Boh neexistoval.“
„Ateizmus a neviera, typicky mužské fenomény....zvyčajne prítomné u osôb so stredne vysokou kultúrnou vyspelosťou, dnes rozšírené aj u žien, ktoré pracujú mimo svoj domov: neviera rastie medzi nimi a dosahuje skoro rovnakú úroveň ako u mužov.“
„Počet ľudí, ktorí chodia pravidelne do kostola, sa znižuje všade. To však neznamená nárast v neviere, ale naopak, premenu náboženskej praxe a cesty viery: veriť bez toho, aby som patril.“
„Rast je taktiež viac duchovné ako náboženské hľadanie, ktoré sa nie vždy zhoduje s návratom k tradičným náboženským praktikám.“
Kardinál Poupard vysvetľoval, že jeho štúdia „nemá v úmysle pokračovať v analýze problému straty viery, ale poskytnúť konkrétne odpovede na otázky. Nie sme sociológovia, sme pastieri.“
Na tomto plenárnom zasadnutí kardinál, členovia Rady pre kultúru - 21 kardinálov a 12 arcibiskupov a biskupov – povedali, že hľadajú „pomoc ako odpovedať na veľmi jednoduchú otázku: Čo musíme robiť?“
„Skutočným nepriateľom viery nie je agresívny ateizmus.“ Dnes väčšina ľudí považuje Boha za úplne bezvýznamného,“ povedal, citujúc štúdiu uskutočnenú 10. januára v Tablet v Anglicku. „Nie je pre neho miesto ani dopyt v potrebách a túžbach počas každodenného života ľudí.“
Rada plenárneho zasadnutia sa snaží poukázať „ na nové spôsoby, ako reagovať na neuspokojené očakávania človeka, ktorý napriek všetkému zostáva veriacim“, povedal kardinál.
„Existuje celý rad prostriedkov, ktoré musia byť navrhnuté pre evanjelizáciu kultúry neviery a ľahostajnosti,“ povedal.
Ako konkrétny príklad navrhoval kardinál Poupard „obnovenú existenciu Cirkvi vo verejnej diskusii“ a „nový jazyk, ktorý sa dotýka rozumu a srdca.“
Taktiež navrhol „aby kresťanskú iniciatívu prebrali rodiny a komunity veriacich, vzdelávacie inštitúcie, a aby boli podporené katechézou napojenou na pevne zakorenenú liturgiu krásy“ k rozdávaniu „lásky nasledovaním príkladu Krista, Vykupiteľa sveta.“
Kardináli a biskupi, ktorí sa stretli ako členovia kongregácie, sa zúčastnili po prvýkrát na plenárnom zasadnutí.
Medzi rečníkmi boli:
- kardinál Cormac Murphy O'Connor z Westminster, ktorý hovoril o „Osobnom dialógu s neveriacimi“
- kardinál Walter Kasper, prezident Pápežskej rady pre podporu kresťanskej jednoty, ktorý rozoberal tému „Kresťanské cirkvi zoči voči výzve neviery“
- kardinál Francis George z Chicaga, ktorý hovoril o „Vzdelávacích inštitúciách: školy a univerzity“
- kardinál Ivan Dias z Bombay, z Indie, hovoril o „Ceste lásky“.
