V našom centre počas slávenia štvrtej adventnej nedele boli požehnané štyri vitráže maľované na oknách kaplánom o. Michalom Holíkom. Tieto vitráže budú skrášľovať spoločenskú sálu, kde sa schádzame na sv. omšu a modlitby.
Všetko sa to začalo našou túžbou esteticky i prakticky využiť priestor okien v našom centre, cez ktoré nám nazerali deti, a tak nás vyrušovali. Zároveň sme chceli poskytnúť našim trom chlapcom, ktorí skončili strednú odbornú školu ako umeleckí rezbári, možnosť ďalej rozvíjať svoje umelecké vlohy a naučiť sa niečo nové. Preto sme oslovili maliara Mareka Krajňáka, ktorý už mal skúsenosť s maľovaním skiel v štýle vitráže v istom kostole, či by nechcel odborne viesť našich chlapcov a spolu s nimi vytvoriť podobné dielo aj v našom centre. Marek hneď súhlasil, a tak sa od začiatku septembra začali prípravy na toto dielo. Najprv sa chlapci dozvedeli zaujímavosti z histórie o skle a ako došlo k tomu, že sa začali robiť vitráže zo skla v kostoloch. Potom spolu s Marekom začali najprv na výkres a neskôr v počítači kresliť návrhy na budúce vitráže - dvoch svätcov a dva biblické motívy. Tu si môžete na fotografiách pozrieť, aké návrhy vzišli z tejto práce.
A potom už začala pre chlapcov najzaujímavejšia časť maľovanie na sklo. Musím povedať, že chlapcom sa veľmi páčila táto práca a išla im od ruky. Svoje pocity vložili do farieb a tak vznikli originálne obrazy. Veď posúďte sami.
No a napokon sme osadili vitráže do okien a počas sv. omše ich o. Michal Holík požehnal. Prítomným vysvetlil, že Cirkev nám predkladá svätých ako vzor k nasledovaniu ich života, k čomu nám pomáhajú aj výjavy z ich života zachytené na obrazoch. Doslova uviedol, že v škole nie je dovolené používať ťaháky a odpisovať, ale to neplatí v prípade úcty k svätým. Z ich života je povolené "odpisovať" a učiť sa na príklade ich života ako nasledovať Boha.
Na konci sv. omše Marek, chlapci i ja sme vysvetlili, čo zachycujú jednotlivé obrazy a prečo sme vybrali práve týchto svätcov a biblické výjavy.
Sv. Helena po svojom obrátení ku kresťanstva dala preskúmať miesta, kde bol ukrižovaný Pán Ježiš. Vtedy našli sv. kríž a preto obraz zachycuje sv. Helenu, s kráľovskou korunou, ako ho drží v ruke. Od tých čias sa v Cirkvi slávi sviatok Povýšenia sv. Kríža, ktorý je aj odpustovou slávnosťou v našom centre. Sv. Helena sa zaslúžila o zachovanie pamätných miest kresťanstva v Jeruzaleme, čo vyjadruje v ľavej časti Bazilika sv. Hrobu, ktorú dal vybudovať jej syn cisár Konštantín. Sv. Helena je aj patrónkou našej obce Krížovej Vsi, a preto v pravej časti obrazu je zachytený náš kostol.
Bl. Zefirín Jimenéz Malla je zatiaľ jediný oficiálny rómsky svätec, ktorého blahoslavil pápež Ján Pavol II. Viedol príkladný kresťanský život a zomrel mučeníckou smrťou počas španielskej občianskej vojny. Zefirín bol zabitý nie preto, že bol Róm, ale preto, že sa postavil na obhajobu Cirkvi a kňazov, ktorých v tom čase prenasledovali. Bol ctiteľom Panny Márie, a preto obraz zachytáva jeho mučenícku smrť s ružencom v rukách, pričom jeho posledné slová boli: Nech žije Kristus Kráľ! Pozadie obrazu je namaľované vo farbách rómskej vlajky – zelená, modrá a červené koleso ako symbol ich kočovníctva. Na vrchnej časti obrazu Zefirínova duša symbolicky odchádza na koni do neba.
Obraz obetovania Izáka je biblický motív, ktorým sme chceli vyjadriť niekoľko symbolov. Táto starozákonná scéna je predobrazom Kristovej obety na kríži. Vždy som bol v údive nad Abrahámovou ľahkosťou a rýchlosťou, s akou zareagoval na Božiu výzvu, aby mu obetoval svojho jediného syna Izáka. To trvalo dovtedy, kým som nepochopil, čo znamenalo pre starozákonných ľudí mať s niekým zmluvu, ktorá okrem iného vyjadrovala toto: čo je moje, je aj tvoje a čo je tvoje, je aj moje. Abrahám, ktorý mal s Bohom zmluvný vzťah, si bol vedomý toho, že keď ho Boh žiada o niečo, čo patrí jemu, tak to zároveň patrí aj Bohu. A keďže Abrahám až do krajnosti bol ochotný dať Bohu to, čo je jeho, dal mu Boh a prostredníctvom Abraháma aj nám to najväčšie požehnanie, svojho vlastného Syna, ktorý sa obetoval ako baránok za nás na dreve kríža (porov. Gn 22,7-8 a 22,16-18). Toto vyjadruje nakreslený baránok v pravej časti obrazu a je to ďalšia spätosť tohto obrazu s naším odpustovým sviatkom povýšenia sv. Kríža. Keďže otec Abrahám obetoval svojho syna Izáka je tento výjav aj predobrazom Najsvätejšej Trojice, lebo Otec tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna za nás (porov. Jn 3,16). Preto som rozmýšľal, kde je v tejto scéne ukrytá tretia božská osoba - Duch Svätý a potom mi napadlo, že ho predstavuje oheň, ktorý niesol Abrahám vo svojej ruke (Gn 22,6). Duch je tým ohňom, ktorý zapálil a spaľuje tú najväčšiu obetu, aké bola kedy prinesená (porov. Hebr 9,14).
V obraze prijatie tabúľ Desatora na vrchu Sinaj Mojžišom sú tiež ukryté symboly Najsvätejšej Trojice. Prst vyjadruje Boha Otca (porov. Ex 31,18), ktorý nám dáva svoj zákon. Predtým než Boh dal Izraelitom desatoro Božích prikázaní sa píše: „Potom Boh hovoril všetky tieto slová“ (Ex 20,1), a preto tabuľa zákona je symbolom Ježiša Krista, večného Slova, ktorý neprišiel zákon zrušiť ale naplniť. Oheň, ktorý zahalil vrch Sinaj, je symbolom Ducha Svätého (porov. Ex 19,18), ktorý chce teraz písať Kristov zákon nie do kamenných tabúľ, ale do živých tabúľ našich sŕdc (porov. 2 Kor 3,3).
Chcel by som sa poďakovať Marekovi Krajňákovi, Petrovi Hangurbadžovi, Tiborovi Mižigárovi, Jánovi Horváthovi a Matúšovi Horváthovi za ich prácu na tomto diele a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny za finančnú podporu tohto projektu.
Ak Pán Boh bude chcieť, na budúci rok budeme pokračovať v maľovaní ďalších vitráží. Okien máme v naše sále ešte dosť.
