Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím.“ Hebr 13,5

Je krásny, ešte nie jesenný deň, aj keď by sa to mohlo zdať trošku inak. Deň, keď neviete čo máte robiť, snažíte sa pustiť do hocičoho ale nejde Vám to. A tak si poviete, že by ste mali tráviť čas s Ockom kto Vás lepšie usmerní a pomaly zisťujete aké je ťažké sa vrátiť do normálu z toho všetkého stresu. Zabúdame žiť pokojný, spravodlivý a radostný život. Neustále sa nad niečim trápime, pohoršujeme, utekáme, ale čo tak sa zastaviť, poobzerať, nadýchnuť sa tej vône vôkol nás, pretože tá je jedinečná v každom okamihu nášho života.

Podobne ako hudobní skladatelia zažívajú výnimočné chvíle a na základe toho skladajú piesne tak je to aj s vôňou nášho života. Vždy budeme mať na výber či brať alebo dávať. Ale čo môžem dávať ak nič nemám?  Pod tým nič nemám myslím depresia, zlá nálada či hnev a iné pochmúrne aspekty. Viete neboli sme stvorení na to aby sme sa hnevali, mračili na seba horšie ako tá najškaredšia búrka a dokonca ani na to aby sme si podrážali kolená. Sme tu na to aby sme žili! Žiť znamená prežívať každú jednu sekundu svojho života naplno v tom danom okamihu. Možno si povieš, že sa to nedá a áno máš pravdu nedá sa prežívať len pekné chvíle a mať okuliare na očiach a žiť v bublinke, že všetko je nádherné, ale dá sa na všetko pozerať iným pohľadom. Pohľadom, ktorým bol tento život stvorený a aj teraz máš pravdu ak sa pýtaš, že to nie je možné pozerať sa na svet ako Boh, ale zas to ale, sme povolaní sa pozerať na svet ako Ježiš, kvôli tomu bol poslaní medzi nás aby sa nám Boh- Otec priblížil čo najviac. Ak sme neboli schopní prijímať a chápať kto je Boh spravil krok aby sme k nemu mali bližšie.

Viete On je Otec všetkých otcov, ktorému nie je jedno čo je s jeho deťmi. Bolí Ho vidieť nás utrápených, skľúčených a chce nám pomôcť v beznádejných situáciach, ale vždy to je na nás či to chceme, či mu dovolíme vstúpiť do nášho srdca, či sa dokážeme zrieknuť nášho pohodlného života, nášho na pohľad zasluženého luxusu. Ale čo je ten luxus? Je to pokoj? Radosť? Spravodlivosť? Nádej? A takto by sme mohli pokračovať a ak si odpovedáš pravdivo tak zistíš kde je pravda. Často náš luxus vychádza z pýchy, porovnávania, z toho že sa ženieme za svetskými vecami a zabúdame na seba a na to čo je naozaj dôležité.

Koľkí z nás môžu pokojne spávať? Koľkí z nás sa nad problémom zasmejú, že môže byť aj horšie? Koľkí ak sa potrebujú vyplakať idú k Otcovi? Koľkým z nás je v jeho náručí bezpečne a najradšej by sme nikam neodišli? Koľko ľudí vôbec o tom vie, že má dokonalého Otca?