« Назад

Protiklady

 

Poznáš ten pocit? 


Zdá sa Ti akoby si mal plno energie, sily, aby si aj mohol zmeniť celý svet, 
ale zároveň sa cítiš úplne bezmocný voči všetkému a všetkým.... 

 
Cítiš, že Boh je tu, tak blízko pri Tebe, si v Jeho náručí, 
ale často sa cítiš od Neho tak veľmi vzdialený.... 


Raz nevieš komu dať prednosť z toho množstva ľudí 
a inokedy sú zrazu všetci preč a Ty si sám.... 


Nechceš už žiť, 
ale zároveň tak veľmi túžiš po živote.... 


Mnohokrát sa cítiš plný radosti, že úsmev z tvojej tváre len ťažko prehliadnuť 
a niekedy nevieš zastaviť potoky sĺz, ktoré Ti stekajú po tvári.... 


Mne sú tieto pocity dobre známe... 
Život je plný takýchto protikladov..... 


Často sa bojím, že niečo pokazím, keď budem príliš taká alebo príliš taká.... 
Som dosť silná na to, čo odo mňa Boh žiada? 


Zvládnem to? 
Aj keď sa vo mne strieda mnoho protichodných vecí, niečo sa nikdy nezmení.... 


Ja.... 
...naozaj chcem žiť úplne pre Boha.... 
Je to ťažké a mám z toho aj strach, ale rozhodne sa to oplatí... 
Povieš si: "fráza", ale nie je to tak.... 
Avšak ja ťa o tom nepotrebujem presviedčať.... 
On to vie, ja to viem a na ostatnom nezáleží.... 
Bože, si to jediné, čo má v mojom živote zmysel.... 
A tak si len nesmelo, pomalinky kráčam k večnosti..... 

 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
... často sa bojím, že niečo pokazím, keď budem príliš taká aleabo príliš taká .
Predstav si Žu, že Pán si vybral práve nás slabých a nehodných aby sa skrze nás oslávil. My nie sme silní, ale naša sila spočíva v tom, že sa dokážeme otvoriť Bohu a necháme aby On pôsobil v nás. Sme nástrojmi v Jeho rukách .
Отправлено в 10.11.11 22:19.
Отправлено в 10.11.11 22:48 в ответ на Jozef HORVÁTH.
Od chvíle počatia kráčame domov.
Najprv nás nesú.
Potom nás vozia.
Potom stavajú na nohy.
Podopierajú.
Tešia sa ak začneme chodiť.
Potom chodíme, chodíme, chodíme.
Potom nám zatlieskajú, ak vzlietneme.
Lietame.
Potom nás znovu podpopierajú.
Vozia.
Nesú...
...
...duša moja, duša moja, nespi, si stvorená pre život!
Отправлено в 11.11.11 12:33.
Rusi majú také príslovečné: bolo by to veľmi smiešne, keby to tak príliš nebolelo...

ŽIVOT JE JEDEN Z NAJŤAŽŠíCH.

Nech je okolo nás hurhaj, väčší alebo menší, tam vo vnútri sme poväčšinou osamote.
Kým nenájdeme v sebe miesto, kde býva Boh a nezaľudníme si Ním svoju samotu.
Aj keď máme Boha, a mohol by nám stačiť sám ( Tvoja milosť mi postačí...) nejako prahneme po Bohu v ľuďoch.
V bytostiach ktoré prežívajú svoje dni v hľadaní, nachádzaní, strácaní...
Nie je dobré človeku byť samému.
Buďme tu pre iných.
Aby iní neboli sami.
Potom sa aj naša samota zaľudní.
Отправлено в 11.11.11 12:40 в ответ на Otília Ferenčíková.
Poznám tie pocity, veru poznám.
neboj sa, mýliť sa je ľudské. a je to krásne, že si "môžeme dovoliť" niečo pokaziť, nebyť dokonalí... otvára nás to pre Boha. a to je nádherná skúsenosť. čím viac budeš žiť pre Boha, tým viac budeš spoznávať vlastnú slabosť. a verím, že aj milovať ju. práve preto, že "tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." Aj slabosť, aj neschopnosť, ba aj hriech. keď všetko, tak všetko emoticon žehnám ťa+
Отправлено в 11.11.11 17:50.
Отправлено в 11.11.11 18:21 в ответ на tomáš kuník.
Nikto nám nesľuboval , že to budeme mať v živote ľahké !
Отправлено в 11.11.11 21:01.
To nie.
Kristus mi nikdy nesľuboval, že život s Ním bude beztarostný, ľahký, ale sľúbil mi, že bude stáť za to, a že bude mať pokračovanie vo večnosti! emoticon)
Отправлено в 11.11.11 21:05 в ответ на Jozef HORVÁTH.