Tak teda vpúšťam dnu tú čiernu obludu
Postáva v rohu bez jedinej otázky
Sadá mi na hruď berie zbytok kľudu
Do čela mi vrýva bolestivé vrásky.
A nemôžem dýchať, ticho mi šepotá
Do ucha, do srdca prázdne stony vtláča
Drží sa mi ramien, myšlienky omotá
Slzami mi líca do posledku zmáča.
Keď sa rozlúčime bez sily, bez smiechu
Necháva dušu na slnku hriať sa
Odíde z očí, no sadá za strechu
Príde keď uverím, že navždy sa stráca.
