Prišla k nám Terezka. "Malá" Terezka (Ježiškova) - veľká svätica. Rehoľníčka "zatvorená" v tej najprísnejšej reholi a predsa má tak blízky vzťah s mnohými ľuďmi po celom svete (je to svätá s najrozšírenejšou ľudovou úctou, akú poznám). Patrónka misií, hoci nikdy nevytiahla päty z rodného Francúzska. Učiteľka Cirkvi, hoci nenapísala žiadne poučné knihy - len svoj životopis (Dejiny (mojej) duše), nejaké básne a listy. Priekopníčka "malej" cesty. Cesty, pri ktorej sa nežiada od nás, aby sme sa vlastnými zásluhami vyšplhali po strmých schodoch až do neba (čo z vlastných síl aj tak nikdy nedokážeme), ale cesty na ktorej nám Ježiš ponúka "výťah" svojej milosti. Stačí uznať, že som maličká, že ja nie som schopná vyliezť na oltár svätosti, a Ježiš sa sám hneď ochotne skláňa, aby nás vyzdvihol do výšok v ktorých môžeme prebývať s Ním.

Mária Františka Terézia Martinová. Terézia od dieťaťa Ježiš a Svätej Tváre. Svätá Terézia z Lisieux.

Terezka ma naučila (alebo aspoň bola jednou z mojich učiteľov) milovať Ježiša bez strachu a bez podmienok. Nebáť sa. A tešiť sa z každého daru, ktorý mi posiela. Aj z tých zdanlivo maličkých darčekov. Malých pozorností, pripomienok Jeho lásky. A naopak, aj prípadné nepríjemnosti vnímať ako prejav Jeho lásky.

Spomínam, ako Terezka opisuje sama seba ako hračku v Ježišových rukách. Ako loptičku s ktorou sa môže hrať ako on chce. Možno si ju bude hádzať. A možno ju bude chcieť otvoriť a pozrieť sa, čo je vo vnútri. "Je jedno, čo bude so mnou robiť, vždy budem šťastná, pretože viem, že som v jeho rukách." Tak nejako o tom Terezka hovorí.

A ja som dnes šťastná - a vďačná - že sv. Terézia z Lisieux (v podobe relikvií) navštívila moje rodné mesto Bratislavu. Počas dvoch týždňov postupne navštívi mnoho miest na Slovensku. Možno sa priblíži aj k tomu vášmu. Neváhajte ju zájsť pozdraviť. Ona vám vyprosí mnohé milosti od svojho Milovaného ženícha.

Aj ja som vyprosovala - na jej orodovanie - pre seba, pre svojich blízkych, i pre vás, ktorí si aspoň niekedy čítate moje riadky. Odovzdávala som Bohu a Jeho Milosrdenstvu, ktoré si tento rok zvlášť pripomíname (sprítomňujeme) v Roku milosrdenstva, všetky veci, ktoré mi ležia na srdci a všetkých ľudí, ktorých nosím v srdci. Bolo to ako uragán, ako výťah, o ktorom hovorila Terezka. (Ale nie taký pohodlný no pomalý, ako v starých domoch. Naopak, superrýchly moderný, zobrazovaný možno v sci-fi seriáloch ako Star Trek.)

Keď som sa priblížila a v úcte sklonila kolená (rozlišujeme medzi klaňaním sa, ktoré patrí len Bohu, a vyjadrením úcty. No aj tá pramení z úcty k Bohu, ktorý napríklad aj v tejto svätici mocne pôsobil a stále pôsobí)... Keď som sa bezprostredne dotýkala relikviára, cítila som prúd milosti. Nemusela som namáhavo hľadať slová. Nemusela som robiť vôbec nič, tento prúd ako nejaký silný vysávač niesol moje srdce so všetkým čo v ňom bolo do výšin. Všetci ste tam. V Jeho milosti. V Jeho moci. V Jeho láske. Na každého z vás padá hojný dážď ruží - voňavej Božej milosti.

Neviem, čo práve prežívate vo svojich životoch. Neviem, či je tam práve nejaká radosť, alebo naopak bolesť. Neviem o vás (väčšine) vôbec nič. A predsa som si istá, že ako v radostiach, tak aj v bolestných skúškach vás Pán (dnes na orodovanie sv. Terezky) zahŕňa mnohými milosťami. On drží vo svojich rukách aj vaše bolesti a trápenia. On sa stará. A vždy - VŽDY - dáva to najlepšie. Uzdravuje. Lieči. Hojí rany. Pozdvihuje. Napĺňa svojou milosťou a láskou. On je stále s vami. Čokoľvek prežívate, vždy bude pri vás. Chce vás zobrať do svojho "výťahu" a vyniesť do neba. Nie medzi hviezdy do ticha a samoty, ale do spoločenstva lásky a večnej radosti. Radosti, ktorú vám nikdy a nikto nebude môcť vziať.

Modlím sa, aby Pán viedol moje kroky, moje písmená i moje slová - celý môj život. A takisto vaše kroky, vaše myšlienky, vaše životy. Nech pevne drží vo svojich rukách všetko, s čím sa potýkate a čo prežívate. Nech nás všetkých vedie na svojej ceste - ceste k radosti a vďačnosti.

Z mojich viac ako tisíc darov: 

# Som vďačná za návštevu sv. Terezky v Bratislave a možnosť byť tak blízko pri nej. 
# Som vďačná za to množstvo ľudí, ktorí prišli "pozdraviť" Terezku na všetkých miestach, kde sa doteraz zastavila
# Som vďačná za Božiu milosť, ktorou ma Pán stále napĺňa a vedie.
# Som vďačná za dar času. A že len odomňa záleží čím ho naplním. 
# Som vďačná za chvíle, keď ma premáhala nervozita, lebo viem, že aj vtedy bol Pán pri mne a pomáhal mi.
# Som vďačná za dobré jedlo, ktoré každý deň dostávam. 
# Som vďačná za strechu nad hlavou, ktorá ma každý deň chráni pred nepriazňou počasia.
# Som vďačná za žltý telefón, v ktorom môžem mať stále pri sebe Božie Slovo (aplikácia biblia) a ktorý mi umožňuje kontakt s blízkymi ľuďmi.
# Som vďačná za Božiu ochrannú ruku, ktorá stále bdie nad všetkými svojimi deťmi (nadomnou, i nad tými, ktorých milujem)
# Som vďačná za rok milosrdenstva, cez ktorý k nám osobitným spôsobom bude celý rok prúdiť Božia milosť, láska a odpustenie. 
...

Aj vám želám, aby ste vždy mali dosť dôvodov na vďačnosť a na radosť zo života.
Eva (Letitia) 
 

Tento text bol uverejnený na blou: http://letitia-tiba.blogspot.sk/2016/01/terezka-z-lisieux-prisla-nielen-do.html