Ako možno skĺbiť dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí z Košickej arcidiecézy so záujmami dám vo veku 66 až 91 rokov? Inšpiráciu možno nájsť v Dome pokojnej staroby A. F. Colbrieho v Košiciach, v ktorom sa seniori a seniorky rozhodne nenudia.

Ak ste niekedy hrali petang, panie Magda, Helenka, Irenka a Olinka vás v súťaži porazia – jedna radosť. Hoci v tomto prípade naozaj nejde o súťaž, ale o pokojne a spokojne strávené chvíle s ľuďmi o dve či tri generácie mladšími.

Čím sa líši jeden domov pre seniorov od iného zariadenia pre starých ľudí? Takmer ničím. Všade sú staručkí obyvatelia a obyvateľky – so svojimi starosťami, bolesťami, ťažkým srdcom na svojich príbuzných či súčasnú vládu, no najmä so svojimi spomienkami – ktoré sa v podobe čiernobielych fotografií zmestia do jedného igelitového vrecku. V Dome pokojnej staroby A. F. Colbrieho v Košiciach však prekvapivo nebolo smutno.

Poskytovanie sociálnej aj duchovnej služby

Dom pokojnej staroby A.F. Colbrieho v Košiciach je zariadením pre seniorov a seniorky, no zároveň je aj domovom sociálnych služieb. Nachádza sa tam takmer sto občanov a občianok, ktorí sú v dôchodkovom veku a zväčša odkázaní na pomoc inej osoby. Pracovníčky a pracovníci im poskytujú nepretržitú opatrovateľskú starostlivosť a ponúkajú možnosť dôstojného prežitia staroby. Popri sociálnej službe sa tu poskytuje ľuďom, ktorí si ešte pamätajú obe svetové vojny, aj duchovnú podporu.

V areále tohto košického domu je aj kaplnka, kde sa na slávení svätých omší nezúčastňujú len ľudia z tohto seniorského zariadenia, ale aj ľudia z okolitých panelákov. Keď k tomu prirátame pravidelný kultúrny a spoločenský program z dielne mladých dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorých koordinuje Igor Kupec z ADCH KE – o izolovanosti týchto starších ľudí nemôže byť ani reč.

Talentované obyvateľky domova

Najmä ženy-seniorky si našli zábavu vo výrobe farebných sviečok z včelích plastov, tvorbu „jedlých“ obrazov zo strukovín. V čase pred veľkonočnými či vianočnými sviatkami zasa spoločne (za asistencie dobrovoľníčok) vyrábali z rôznych materiálov originálne ozdoby a interiérové doplnky. Niekoľkokrát do mesiaca sa v dome sleduje zaujímavý film, no najviac obyvateľky Domu pokojnej staroby A.F. Colbrieho baví aj tak pétanque (po slovensky: petang). V záhrade hádžu ťažkými guľami, rátajú si body a vyhráva prekvapivo vždy tá najstaršia obyvateľka domu – pani Magda.

Táto 91-ročná, stále upravená a rozhľadená dáma pracovala v minulosti v Slovkoncerte ako profesionálna baletka. Rada sedáva na dvore a navrhuje pracovníkom domova – aké stromy by tam mohli vysadiť – aby sa tam všetci spolu cítili ešte spokojnejšie. Nosí so sebou vrecko plné čiernobielych fotografií ešte z čias, keď vystupovala na veľkých javiskách a davy jej tlieskali.

Spoločnosť mladších prospieva

Bývalá profesorka chémie, 66-ročná Olinka, si do denníka krasopisne zapisovala už v mladosti všetky možné citáty o láske, sama dokonca ľúbostné básne skladala. Svoje spoluobyvateľky domova aj košické dobrovoľníčky si zaznamenáva do externej pamäti moderne – fotografuje ich svojím mobilným telefónom a všetkým obrázky príležitostne prezentuje.

Vek ďalších spoluhráčok v petangu a obyvateliek domu – pani Helenky a Irenky – je ťažké odhadnúť. Nie je vhodné: pýtať sa dám v rokoch – koľko desaťročí fungujú na tomto svete. V každom prípade z nich vyžaruje spokojnosť – vždy, keď do Domu pokojnej staroby A.F. Colbrieho dopedáluje dobrovoľnícky koordinátor Igor Kupec na bicykli so svojimi kamarátmi a kamarátkami. Seniori a seniorky by spoločnosť mladých ľudí vo svojej blízkosti prijali aj častejšie, ako raz do týždňa. Možno sa táto ich túžba čoskoro naplní. Aj vďaka vám.

Viac sa dočítate na www.charita.sk/seniori

Text: Božena Baluchová, Foto: Michal Fulier