Táto modlitba sa mi veru nepáči. Mám pocit, že nehovorí pravdu o mojom Otcovi.

Modlitbu je treba porozumieť... Modlitba nás vedie k prijatiu ľudského utrpenia človekom v tomto živote. Vedie k premieňaniu utrpenia človeka Kristom na milosti pre nadprirodzený život človeka, ktorý máme teraz, vedie ku sláve stretnutia sa s Kristom. Tí z nás, čo veria Márii, najčistejšiemu človeku ľudskej podstaty, žene, ktorá žila na zemi a ktorá sa ako prvá nechala naplniť Duchom svätým, lebo uverila, a ktorá nám tak nám darovala Krista, veríme matke Boha, preto ideme s ňou k Synovi - už teraz, tu, až do slávy v budúcom veku. Ona je naša Matka, lebo je Kristvova matka a On sám nám ju daroval, aby nás viedla a nám pomáhala tam, kde máme nutnú pomoc.
Možno by bolo vhodnejším vyjadrením - Kde sa začína s Máriou, tam sa končí v Kristovi

Moja výhrada nijako nesúvisí s Máriou a jej miestom v našom živote... ale vyjadrenia ako "chuť tejto Otcovej vôle, ktorá križuje" alebo "tvrdého čierneho chleba, ktorým je presvätá Božia vôľa" alebo "keď sa napred stotožníme s Mužom bolesti" mi nesedia. Myslím si, že Ježiš sa prišiel stotožniť s nami, keď sa stal mužom bolesti. Skrátka, nesedí mi to - je to môj názor. Nepoznám srdce autora a neviem, s čím cez tieto slová na Boha hľadí. Preto som len vyjadrila, že sa mi nepáči a nie, že je zlá .