Materiálno a duchovno môžu navonok pôsobiť ako nezmieriteľné protiklady. Raz jedno, inokedy to druhé, buď jedno, alebo to druhé. Buď, alebo. Keď sa Boh stal človekom, vo svojom synovi Ježišovi Kristovi nám ukázal cestu jednoty života. Materiálneho a duchovného.

Pred niekoľkými dňami o tom hovoril aj sv. Pavol:

- veď on dáva všetkým život, dych,

- určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli,

- lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme.

(Sk 17, 15. 22 - 18, 1)

Svätý Josemaría Escrivá, zakladateľ Opus Dei, dokonca použil výraz ,,kresťanský materializmus", vo svojej homílii ,,Vrúcne milovať svet".

,,To nie, deti moje! Nemôže existovať dvojaký život, nemôžeme byť schizofrenickí, ak chceme byť kresťania: je len jediný život z tela a ducha a tento život musí byť - v duši i v tele - svätý a plný Boha. Neviditeľného Boha nájdeme v najviditeľnejších a najhmotnejších veciach.

Niet inej cesty, deti moje: buď dokážeme nájsť Pána vo svojom bežnom živote, alebo ho nenájdeme nikdy.

Skutočný kresťanský zmysel - hlásanie zmŕtvychvstania všetkého telesného - sa vždy logicky stretával s odtelesnením, bez toho aby sa obával, že bude obvinený z materializmu. Je preto možné hovoriť o kresťanskom materializme, ktorý sa odvážne stavia proti materializmom, ktoré sú uzavreté voči duchu."