Z času na čas nejaký hodnotnejšia filmová produkcia dobyje aj Hollywood. Spomeňme si na Mela Gibsona a Umučenie Krista. Tie filmy sa však dajú zrátať na prstoch a dôvody môžu byť veľmi lakonické – buď je umelecké dielo málo umelecké, alebo sekulárnemu prostrediu príliš prekáža hodnotová orientácia. Toto video je dokumentárne, z dielne silne sekulárnej, z denníka The New York Times. Na rozdiel od mnohých iných polminútových zábaviek na youtube, trvá celých dvanásť minút. Na youtube ho zatiaľ videlo len 4 tisíc ľudí, ale z toho 2 700 napísalo nejaký komentár. Zrejme až s odstupom času, lebo hneď po skončení videa sa človeku veľmi rozprávať nechce. Vlastne nevie, čo by mal povedať. Oscarový príbeh ,,obyčajného“ učiteľa fyziky v americkom Louisville.

Niekoľko základných myšlienok pre tých, ktorí sa veľmi nekamarátia s americkou angličtinou. Jeffrey Wright je učiteľ fyziky na strednej škole v Louisville. Fyziku učí tými najnekonvenčnejšími metódami, neraz až uletenými experimentami. Svojim žiakom je naplno k dispozícii, vychádza zo seba, naplno sa im dáva, žije aj kus ich osobného života. ,,Máte nás rád, pán učiteľ?“ ,,Viac, než si to dokážete predstaviť!“

Doma má vážne postihnutého syna, syndrómom, ktorý má na svete len 400 ľudí. Sekvencie praktickej, každodennej lásky, bez veľkých slov, robí to, čo práve treba. Syn nedokáže kontrolovať fyzické pohyby, pritom je intelektovo normálny. Jeffrey to zisťuje, keď chlapca naučia posunkovú reč, a syn mu v nej naznačí, že ho ľúbi.

Jeffrey vysvetľuje fyziku a prostredníctvom nej lásku. Svojim študentom približuje, akým náročným spôsobom sa aj on dopracoval k pochopeniu, že ešte dôležitejšie ako veci fungujú je to, prečo to tak je.

Snáď po tomto úvode možno príbeh odporučiť aj neangličtinárom. Vrelo a vrele.

http://www.youtube.com/watch?v=9bSu_Snlbsw&feature=player_embedded