Pred pár dňami som išla so svojim snúbencom do obchodu. Pri vstupe do brány som na dverách zbadala neúplný nadpis: ..TVORENÉ. Pozrela som sa na Tomáša a vravím mu: „Hm, to je škoda, je zatvorené.“ Po pár krokoch sa nám však odhalilo celé slovo. Namiesto môjho „realistického“ ZA sa v ňom objavilo optimistické O.

Táto skúsenosť ma naučila oveľa viac, ako som si v tej chvíli myslela. V živote totiž často nevidíme všetko úplne jasne a celé hneď na začiatku. Naša budúcnosť sa nám odhaľuje kúsok po kúsku a niekedy až po dlhšom čase zistíme, že všetko do seba zapadá ako puzzle. Často nám Boh odhalí časť toho, čo pre nás práve chystá a je na nás, z akého uhla sa na to pozrieme. Či budeme vidieť pohár poloplný, alebo poloprázdny. Či sa budeme tešiť z požehnania, ktoré práve zažívame v našich životoch a vidíme na životoch druhých, alebo budeme nešťastní z toho, čo nám momentálne chýba.

Myslím si, že vidieť otvorené dvere, v akejkoľvek situácii v našom živote, je dôležitejšie, ako sa nám často zdá. Veľakrát sa totiž otvoria až po tom, ako uveríme, že je to vôbec možné. Prorok Ezechiel potreboval najprv prorokovať o suchých kostiach, aby mohli ožiť. Dvere sa otvorili vo chvíli, keď vo viere prehlásil, že sú otvorené (porov. Ez 37).

Na chvíľu som sa zamyslela nad tým, prečo mi neraz akoby vyhovuje pozerať sa na veci radšej z tej tmavšej stránky. Myslím, že celkom dobre to vystihuje Zuzka Smatanová vo svojej piesni Dvere „Radšej byť nízko, tam nedá sa zmýliť a o niečo viac vedieť.“ Dôvodom, pre ktorý sa často bojíme nadýchnuť a vzlietnuť, alebo vidieť dvere otvorené, je strach zo zlyhania. „Veď keď sa dopredu pripravím na to najhoršie, aspoň potom nebudem sklamaná.“

Prajem si, aby sme sa nebáli prorokovať o suchých kostiach, že ožijú, nadýchnuť sa a vzlietnuť tam, kde sme doteraz ešte nelietali, postaviť sa pred dvere ďalšej etapy nášho života a uveriť, že Boh už dávno pripravil pôdu a otvoril všetky dvere, cez ktoré budeme potrebovať prejsť. Prajem si, aby sme sa nebáli dovoliť si tešiť sa z toho, čo práve žijeme a na to, čo pre nás Nebeský Otec prichystal. Verím totiž, že každého, kto sa mu odovzdá, čaká budúcnosť a nádej (porov. Jer 29,11).