Keď hovoríme o Kristovom ukrižovaní, pripomeňme si jeden úryvok zo Starého zákona. (Počúvali sme ho pri sv. omši minulú nedeľu – 29. nedeľa v Cezročnom období.) V knihe Exodus je stať o tom, ako Mojžiš v boji proti Amalekitom pozdvihol ruky k Bohu: Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek. Ale Mojžišovi ruky oťaželi. Tu vzali kameň a podložili mu ho a on si naň sadol. Áron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe až do západu slnka (Ex 17, 11-12). Je to scéna z dejín vyvoleného národa. Izraeliti obkľúčení nepriateľmi sa ocitli v ťažkej situácii. Mojžiš sa zúčastňuje boja, ale nechytá sa meča. Berie Božiu palicu a stojí na vrchole hory. Pri modlitbe robí nádherné gesto: dvíha túto palicu smerom k nebu a s rukami pozdvihnutými k Bohu prosí o pomoc. Cez neho Božia moc zostupuje na bojujúcich. Tieto pozdvihnuté ruky sú hlasnou výzvou adresovanou Bohu a veľmi zreteľným znamením pre bojujúcich.

Mojžiš si vybral najťažšiu formu modlitby: modlitbu rúk, ktoré veľmi rýchlo oťažejú. Unavení boli muži, ktorí bojovali s nepriateľmi, ale unavený bol aj Mojžiš, ktorý držal palicu pozdvihnutú smerom k nebu. Veľmi skoro Áron a Hur, Mojžišovi spoločníci, objavili prepojenie medzi týmito vystretými rukami k Bohu a osudmi národa na bojisku. Pochopili, že tieto ruky musia byť hore. Keď už Mojžiš nemal síl, tak ho treba podoprieť a traja dvíhajú palicu nahor. Cieľ je jeden: aby Mojžiš nespustil ruky, aby Izrael zvíťazil. A skutočne: ovocím tejto modlitby bolo víťazstvo. Mojžiš mohol spustiť ruky a odpočinúť si...

Mojžiš vtedy netušil, že uplynie niekoľko storočí a Ježiš zopakuje túto scénu oveľa dramatickejším spôsobom. Mojžiš iba symbolicky predpovedal to, čo sa stane na Golgote.

Ježiš tiež ide na horu a nesie tam svoju „palicu“. Ale to nie je ľahký drevený prút, ale veľmi ťažké bremeno, lebo aj boj, ktorého sa Ježiš zúčastní, je oveľa ťažší a namáhavejší ako ten, ktorý sa odohral v Rafidím (tam, kde bojovali Izraeliti s Amalekitmi). Na celom svete bojuje dobro a zlo, spravodlivosť a nespravodlivosť, láska a nenávisť, viera a nevera. Zlo, neprávosť má obrovskú silu; dobro, spravodlivosť a láska môžu zvíťaziť jedine vtedy, keď budú podporované samým Bohom. Potrebný je „nový Mojžiš“, ktorý vyjde na horu sveta a zdvihne svoje ruky k Bohu.

Ježiš vie o tom, že musí zotrvať dlho s vystretými rukami, tak dlho, kým dobro nezvíťazí; ale vie, že jeho ruky sú slabé, že jeho ruky klesnú. Jestvuje iba jedna šanca – treba tie ruky pribiť na drevo, aby neklesli. Ľudia, ktorí to robia, nevedia prečo, ale on vie. Ježiš na kríži začína modlitbu, veľkú prosbu adresovanú Otcovi, aby na zemi víťazstvo patrilo veriacim, dobrým, spravodlivým, tým, ktorí chcú milovať.

Mojžiš bol v oveľa ľahšej situácii. Jeho nepriateľ nezasiahol, zatiaľ čo Ježiš sa stáva hlavným cieľom útokov zla. Satan vie, ako mnoho od Kristovej modlitby závisí, a preto celú svoju nenávisť namieril proti nemu. Rozhodol sa ho zničiť. Skôr, ako mu dovolil vystúpiť na vrchol hory, na ktorej zvedie boj so zlom, vyčerpal jeho sily nocou bez spánku, bičovaním, tŕním korunovaním a mučivou cestou na Kalváriu. Ježiš je slabý. Modlí sa a trpí. Bez prestania dostáva údery. Bojuje sám, pričom na každý úder zla odpovedá odpúšťajúcou láskou.

– Nepoznáme text Mojžišovej modlitby, ale poznáme text modlitby Kristovej, modlitby náreku, modlitby utrpenia, modlitby prebodnutých rúk a nôh, modlitby človeka obklopeného a ničeného nepriateľmi. Ježiš sa na kríži modlil slovami 22. žalmu, ktorý do Veľkého piatku nikto nedokázal pochopiť; žalmu, ktorý je jedným veľkým proroctvom, a jeho text bol pripravený pred storočiami ako text modlitby samého Krista.

„Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,
kto by ma zachránil.
Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;
volám v noci, a nenachádzam pokoja“.

Je to modlitba veľmi ťažká, lebo chýba na ňu odpoveď. Otec mlčí, aj napriek tomu, že Syn prosí. Otec opustil Syna v takom ťažkom momente. Otče, tu prebieha boj o víťazstvo dobra nad zlom: Bože môj, Bože môj, prečo neodpovedáš? Je to tým ťažšie, že Ježiš si uvedomuje, že Otec iných zachránil:

„V teba dúfali naši otcovia;
dúfali a vyslobodil si ich.
Ku tebe volali a boli spasení,
v teba dúfali a zahanbení neboli“.

Prečo nezachrániš Syna? Moja situácia je beznádejne ťažká.

Otče, no ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ako ho má rád“.

Prečo ho teraz Otec opustil? Prečo nepomáha? Prečo dopúšťa strašnú vidinu samoty, vidinu porážky?

„Nevzďaľuj sa odo mňa,
lebo sa blíži ku mne nešťastie
a nieto, kto by mi pomohol“.

Ohrozenie je vonkajšie:

Otče, „Obkľučuje ma stádo juncov,
obstupujú ma býky z Bášanu.
Otvárajú na mňa svoje papule
ako lev, čo plieni a reve.

Ale ešte väčšie utrpenie stravuje moje vnútro.

Otče, Rozlievam sa sťa voda
a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk
a topí sa mi v útrobách.
Podnebie mi vysychá ako črepiny
a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš“.

Či je potrebný dôkladnejší opis umučenia Ježiša na kríži? Tejto horúčky, ktorá ho spaľuje? Víťazstvo zla je už veľmi blízke. Jeho triumf je istý.

Otče, „Prebodli mi ruky a nohy,
môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;
delia si moje šaty
a o môj odev hádžu lós“.

Ježiš však vie, že Otec počuje a nedovolí porážku Syna, vie, že konečné víťazstvo patrí Bohu.

„Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa,
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
Chráň mi dušu pred kopijou
a môj život pred pazúrmi psov.
Vysloboď ma z tlamy levovej,
mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť“.

Ježiš sa nestačil pomodliť celý žalm na kríži. Pomodlil sa iba prvú časť. Dokonca ak ústami nevyslovil všetky slová, tak sa modlil utrpením, pričom napĺňal slová tohto žalmu. –

Boj dobra a zla, viery a nevery, lásky a nenávisti trvá na zemi naďalej. Dnes sme na bojisku my. Sú momenty, keď nám je ťažko. Niekedy môžeme v tomto boji upadnúť do hlbokej krízy. Môže sa nám zdať, že zlo vyhráva. Vtedy pozrime na kríž, na Kristove vystreté ruky! On sa modlí, on prosí Boha o víťazstvo pre nás. On spolu s nami bojuje. Nezostúpi z Golgoty, kým sa neskončia dejiny sveta, až kým dobro nedosiahne úplné víťazstvo. V každej svätej omši môžeme pristúpiť pod kríž na Golgote a vidieť tieto jeho vystreté ruky k nebu. Môžeme počuť jeho modlitbu. A to vystačí, aby sme nabrali síl a vytrvalo bojovali. On povedal: „Kto vytrvá do konca, bude spasený“.