Dnes sa chceme pristaviť pri slovách Kréda, pri ktorých sa v texte, ktorý máme v našich modlitbových knižkách, nachádza malé upozornenie: „Pri slovách ... sa všetci uklonia.“ Nám ešte ten úklon niektorým robí problémy, pravdepodobne preto, lebo recitujeme Krédo bezmyšlienkovite, neuvažujeme nad tým, čo vyslovujeme ústami. O ktoré slová ide?

V Apoštolskom vyznaní viery:  Ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodila sa z Márie Panny; a v Nicejsko-carihradskom symbole:  A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.

Syn Boží, keď sa stal človekom, nebol Otcom stvorený tak, ako prvý človek. Vstúpil do ľudskej rodiny skrze Matku. Lono Márie z Nazareta bolo svätyňou, z ktorej si vzal ľudské telo. Nie je teda divné, že Boh chcel, aby toto miesto bolo dokonale čisté a sväté. Preto sa postaral o to, aby Mária nebola dotknutá nijakým hriechom. Bola teda počatá v lone Anny, svojej matky, ako oslobodená od dedičného hriechu. Preto Mária z Nazareta sa líši od všetkých detí Adama a Evy tým, že bola počatá ako plná milosti.

Slovo poškvrniť znamená pošpiniť, poškvrnený znamená pošpinený. Nepoškvrnený je dokonale čistý. Toto slovo bolo použité na vyjadrenie veľkého privilégia a súčasne bohatstva, akým disponuje od chvíle počatia Ježišova Matka. Ona – Nepoškvrnená – je nepoškvrnene počatá. Tajomstvo nepoškvrneného počatia Panny Márie si Cirkev pripomína v liturgickom roku 8. decembra.

Druhou vlastnosťou Ježišovej Matky je jej panenstvo. Tradícia od samého začiatku, keď chce zdôrazniť, že pri vzniku tela Ježiša Krista nemal účasť muž, uznáva, že Mária nikdy so žiadnym mužom intímne nežila. Pretože bola manželkou Jozefa, dostala od Boha milosť postaviť manželskú lásku na úroveň veľkého priateľstva, pričom sa dobrovoľne vzdala – ako aj jej muž – telesného spolužitia.

Pretože obaja boli zasvätení do tajomstva Božej lásky, uskutočnili vzájomnú lásku v najdokonalejšej forme spojenia sŕdc. Pri takto prežívanej láske sa túžby tela nepremieňajú na vášeň. Zjednotenie sŕdc je vždy silnejšie než zjednotenie tela. Mária a Jozef ideálne ovládali vášeň, preto ona nad nimi nevládla.

Tretím darom, ktorý dostala Matka od svojho Syna, bolo nanebovzatie. Jej telo nečakalo na všeobecné zmŕtvychvstanie, ale po smrti bolo oživené a podobne ako telo Synovo bolo vzaté do neba. V nebi sú teda už dve ľudské telá: telo Syna a telo Matky. Mária bola v plnosti spasená. To znamená, že má účasť na večnom šťastí s telom i dušou.

Nanebovzatie Božej Matky je cenným darom pre Cirkev, pretože ukazuje plnú realizáciu toho, čo je cieľom života podľa evanjelia. Tu na zemi sa pripravujeme na to najdôležitejšie „sťahovanie“, ktoré je pred nami. Príbytok v nebi už máme pripravený; Matka Boha už v ňom prebýva a čaká na chvíľu, keď spolu s ňou tam budú bývať všetci, ktorí uverili v jej Syna. Tajomstvo nanebovzatia Matky Božej slávi Cirkev v liturgickom kalendári 15. augusta.

Najväčším darom, aký dostala Mária z Nazareta, je Božie materstvo. Keď porodila Božieho Syna, stala sa jeho Matkou. Boží Syn má teda Otca, ním je Boh Otec, a má i Matku, ktorá ho porodila v čase. Skrze ňu vstúpil do ľudskej rodiny a všetkých ľudí prijal ako bratov. Žiadne iné stvorenie nedosiahlo takú veľkú poctu. V Márii tiež nachádzajú svoju hodnosť všetky matky a všetky ženy.

Tajomstvo Bohorodičky si Cirkev pripomína dvakrát: prvý raz 25. marca, keď si uctieva zvestovanie, čiže vtelenie Božieho Syna, a druhý raz 1. januára, keď si v blízkosti sviatkov Božieho narodenia uctieva samotnú Bohorodičku.

Vtelenie Božieho Syna – Boh sa stal človekom, jedným z nás, zriekol sa božskej prirodzenosti – toto je úžasné tajomstvo našej viery, ktoré, ak si ho len trochu uvedomíme, nás vždy bude zrážať na kolená. Preto nám liturgia ponúka to nádherné gesto úklonu pri vyznaní viery.

Pred opustením tohto sveta nám Ježiš dal všetko najcennejšie, čo mal. Dal nám svoje Telo a svoju Krv, aby sme ich prijímali ako duchovný pokrm v Eucharistii. Dal za nás svoj život, vylial za nás svoju krv. Dal nám Ducha Svätého.

A v posledných chvíľach života, keď zomieral na Kalvárii, dal nám aj svoju Matku. „Žena, toto je tvoj syn. ... Hľa, tvoja matka.“

Vieme, ako všetci potrebujeme vo svojom živote matku. Aj v tom duchovnom. Všetci potrebujeme Matku na svojej ceste za Ježišom. Sú takí, ktorí majú obavu z uctievania Panny Márie, mysliac si, že ak uctievajú Pannu Máriu, oslabujú rešpekt patriaci Ježišovi. Ale nemáme sa čoho obávať. Panna Mária nikdy nezaujme Ježišovo miesto. Panna Mária je tu preto, aby nám dávala Ježiša, aby nás viedla k Ježišovi.

Panna Mária je veľká nie kvôli tým veľkým privilégiám, ktoré má – Nepoškvrnená, Matka Božia, vždy Panna, Nanebovzatá. Ale je veľká preto, že je Kristovou učeníčkou. Preto, že nasle­dovala Krista. A pretože Panna Mária nasledovala Krista, je našou služobnicou. To nám môže znieť veľmi podivne, pretože zvyčajne nazývame Pannu Máriu našou Kráľovnou. A ona je Kráľovná. Ako Ježiš je Kráľ. Ale Ježiš povedal: „Napriek tomu, že som Kráľ, neprišiel som, aby sa mi slúžilo, ale aby som slúžil.“ Ježiš sám seba predstavil ako služobníka, on umýva nohy. Aby sme boli jeho učeníkmi, musíme byť služobníkmi. Ak je teda Panna Mária Ježišovou učeníčkou, je služobnicou. Ona je našou služobnicou. A ona to robí rada.

Keď predstavujeme Pannu Máriu ako služobnicu každého z nás, tak to neznamená, že k nej nemáme dostatok úcty. Naopak, snažíme sa pochopiť, čo to znamená, keď ju nazývame Matkou Cirkvi. Veď kto je matka? Tá, ktorá doma musí neraz robiť to, čo iní nerobia. Ak manžel neumyl pohár, matka ide a umyje ho. Ak dcéra či syn nechá izbu hore nohami, matka, aj keď sa jej to nepáči,  ide a snaží sa dať izbu trochu do poriadku. To je matka. Služobnica. Tá, ktorá slúži. A slúži preto, lebo miluje. Je to služba, ktorá vychádza z lásky. Panna Mária je Matkou Cirkvi. Teda ona je moja Matka. Ona mi slúži. Ona mi stále pomáha ísť dopredu. Toto je Panna Mária.

Poďakujme Pánu Bohu za tento dar, za toto tajomstvo našej viery.