Boh – Ten, ktorý Je; Svätý, Svätý, Svätý; ktorý je odvekou Láskou a milujúcim Otcom – je všemohúci. Boh má milióny vlastností, ale vo Vyznaní viery, ktoré sa modlíme každú nedeľu, sa spomína iba jedna vlastnosť: všemohúci. Vďaka tejto vlastnosti vidíme v Bohu Stvoriteľa. Všemohúcnosť nášho Boha je neobmedzená. Bohu nič nie je nemožné (Lk 1, 37). Veľkosť všemohúcnosti v miere pre nás dostupnej vidíme v diele stvorenia.

Slovo stvoriť sa líši od slova tvoriť. My tvoríme, lebo potrebujeme materiál, aby sme mohli budovať. Potrebujeme náradie, aby sme mohli čosi urobiť. Na postavenie domu, mostu či na skonštruovanie lietadla sú nám potrebné materiály. Aby sme napísali knihu, musíme mať papier, pero alebo počítač. Aby sme mohli upiecť chlieb, musíme mať múku, vodu, kvasnice a rozpálenú pec. Boh nepotrebuje nič. Stvorenie sa vynára z ničoty mocou Božej vôle.

Boh všetko stvoril a neustále všetko tvorí. Udržuje v jestvovaní celé stvorenie. Všetko, čokoľvek je, nachádza sa v jeho rukách. Treba to nielen vedieť, ale treba to skúsiť. To je prvý dôsledok všemohúcnosti Boha: Teraz, v tejto chvíli, je tvorený Bohom môj mozog, tvorené sú moje oči, moje srdce, môj nervový systém a sluchový aparát, moje hlasivky, moje ruky a nohy. Boh ich tvorí – teraz, v tejto chvíli. Boh je teda nielen stále pri mne prítomný, ale ma neustále s láskou tvorí.

Materiál, z ktorého pozostáva naše stvorené telo, je veľmi krehký, podlieha rozkladu. Treba rátať s tým, že sa opotrebuje. Únave podliehajú naše orgány: srdce, mozgová kôra, cievny systém, kostná štruktúra. Pri tom všetko si treba uvedomiť, že aj keď sa Boh rozhodol pre taký slabý materiál, stvoril ma ako svojské veľdielo. Je potrebné, aby som ho za to velebil a aby som mu ďakoval. Nemôžem Bohu vyčítať, že moje telo podlieha rozkladu, keď bolo vytvorené z prachu.

My ako veriaci si máme byť vedomí predpovede nového stvoriteľského Božieho zásahu v okamihu vzkriesenia z mŕtvych. Boh znovu stvorí naše telo podľa „genetického kódu“, ktorý má, a bude to už telo, ktoré nebude podliehať rozkladu. Sme stvorení v čase ako bytosti, ktoré podliehajú rozkladu. Keď zdokonalíme našu lásku, dostaneme nové telo, ktoré už nič nebude môcť zničiť. Ježiš svojím zmŕtvychvstaním zjavil, že je to možné, a vyzval nás, aby sme dočasnosť využili na zdokonalenie našej lásky.

Ďalší dôsledok všemohúcnosti Boha sa týka jeho prozreteľnosti. Boh je Stvoriteľom a absolútnym pánom diela, ktoré privádza k čoraz väčšiemu zdokonaleniu. Keďže stvorenie je v rukách Božej prozreteľnosti a nemôže z nej vypadnúť, lebo by sa stalo ničotou, nemôže byť ani reči o nejakom pesimizme. Pesimizmus sa môže týkať jedine bolesti premeny, ale nie zmyslu.

Boh stvoril svet dobrý a ešte ho neustále zdokonaľuje. Stále ho tvorí a spolu s ním tvorí každého z nás. Tento proces tvorenia je ťažký, ale ide správnym smerom. Utrpenie je cenou zdokonalenia nepomíňajúcich hodnôt, je testom lásky. Viera v Božiu prozreteľnosť nás vyzýva, aby sme naplno uverili a dôverovali Bohu.

O osudoch sveta i o našich osudoch nerozhodujú prezidenti, politici, generáli, ekonómovia. O osude sveta i o našom osude rozhoduje Božia prozreteľnosť, ktorá je všemohúca. Viera vo všemohúceho Boha je prameňom pokoja a radosti.

Niekedy sa priam kŕčovito držíme mienky lekárov, televíznych správ, rozhodnutí parlamentu, mienky poisťovní a trasieme sa od strachu, lebo sa držíme zhnitého kola v plote, o ktorý sa nedá oprieť. Držme sa Božej prozreteľnosti, ktorá sa stará aj o jediného vrabca a vie o každom vlase, ktorý padá z našej hlavy. Dôverujme Bohu! Vtedy nám srdce naplní pokoj a pocit bezpečnosti.

A tretí dôsledok Božej všemohúcnosti je obsiahnutý v tom, že nám je daná možnosť prosiť o zázrak. Boh ako konštruktér sveta je nad jeho zákonmi a môže dovoliť v určitom momente pozastavenie pôsobenia zákonov, ktoré sám ustanovil. Má na to plné právo. Môžeme teda prosiť Boha o zázrak, hoci rozhodnutie o jeho splnení musíme ponechať Bohu a jeho múdrosti. Boh nerobí zázraky pre samotné zázraky, ani nie je sluhom človeka, aby robil zázraky presne podľa jeho žiadosti. Zázrak je vždy iba znamením, ktoré pozýva človeka k bližšiemu stretnutiu s Bohom. Tí, ktorí prosia o zázrak len pre samotný zázrak, ho spravidla nedostanú. Avšak tí, ktorí dokážu pochopiť, čo to v skutočnosti zázrak je, zakúsia ho a duchovne ich obohatí. Zázrak je znamením Božieho zásahu a jeho Lásky.

Uvažovať: KKC 279-308