(Mk 10, 17-30)

Vykračujem si po meste cestou zo sobotnej večernej svätej omše. Dosť rýchlym krokom. Rozmýšľam. 

Liturgia slova bola krásna.

List nášho diecézneho administrátora oslovujúci a povedala by som, že aj praktický. 

Počujem, že niekto sa ma snaží dobehnúť. Má čo robiť. Pozdraví sa mi mladý muž. A vystiera ku mne ruku. V nej peniaze. Že ich máme použiť na niečo dobré a užitočné. Opravy v pastorku nemajú konca, hneď viem, kde pôjdu. Poviem mu to, že z nich budú naše nové vchodové dvere. Teda aspoň časť dverí. Na celé by som musela stretnúť ešte aspoň siedmich takých mladíkov :).

Znova rozmýšľam.

Pane, veď to bol asi mladík z dnešného evanjelia. S jedným rozdielom. Keď sme sa lúčili, odchádzal spokojný a šťastný...