Bola hodina po polnoci, keď sa istí manželia dozvedeli, že ich dvaja synovia, ktorí bojovali vo vojne, sa do dvoch mesiacov vrátia domov. Boli takí vzrušení, že už do rána nezaspali, ale spomínali na svojich chlapcov a chystali plány na čas, ktorý budú opäť tráviť spolu. Vedeli síce, že ich synovia nevychádzajú navzájom veľmi dobre, no v tú noc nebolo miesta na žiadne pochybnosti ani obavy. Žriedlom ich radosti bola nádej.
Aj my sme ako veriaci pozvaní radovať sa z niečoho, čo sa ešte celé neuskutočnilo. Ježiš vstal víťazne z mŕtvych. Triumfoval v boji proti hriechu a dal nám podiel na svojom víťazstve. Na jeho konečné víťazstvo však ešte stále čakáme a žijeme v nádeji. Stále bojujeme proti hriechu a pokušeniu. Vzdorujeme situáciám, ktoré ohrozujú náš pokoj a snažia sa nás olúpiť o radosť. Slovom, čakáme na Ježišov druhý príchod, pri ktorom naša radosť bude úplná.
Rodičia spomínaných vojakov zakúsili radosť v nádeji a v nej ju môžeme zakúsiť aj my. Deje sa to totiž vždy, keď slávime svätú omšu. Počúvame Ježišove slová, ktorými sa nám prihovára - slová života, ktorými nám sľubuje nebo a spásu, čo nám vydobyl. Potom mu ponúkame svoje dary a upierame oči na oltár, kde sa chlieb a víno premieňa na jeho telo a krv.
V tom je zmysel našej nádeje! Rovnako, ako sa chlieb a víno stanú niečím iným, aj náš život sa na konci vekov úplne zmení. Vždy, keď prijmeme Ježišovo telo a krv, máme účasť na jeho božskom živote, ktorý nás jedného dňa celkom naplní. Dostaneme viac sily, odvahy a lásky, ktorá nám pomôže vytrvať v očakávaní jeho príchodu. Očakávajme teda v radostnej nádeji deň, v ktorom bude naša radosť úplná.

Pane Ježišu, pomôž mi žiť dnes v tvojej láske!