Úvaha Scotta Hahna na čítania PIATEJ CEZROČNEJ NEDELE.

Iz 58, 7 – 10 
Ž 112, 4 – 9 
1Kor 2, 1 – 5 
Mt 5, 13 - 16 

Ježiš prišiel k nám ako svetlo, aby rozohnal tmy padnutého sveta.

Hovorí nám, že ako aj jeho učeníci, aj my sme povolaní byť „svetlom sveta“ (Jn 1, 4 . 1, 9 . 8, 12 . 9, 5).

Všetky tri prirovnania, ktoré Ježiš používa na opísanie Cirkvi, sú spojené s identitou a povolaním Izraela.

Boh navždy usporiadal (zriadil) jeho Kráľovstvo s Kráľovstvom Dávida a jeho synov práve „zmluvou soli“ – soľ je symbolom neprerušeného trvania a čistoty (2 Krn 13, 5 . 13, 9 . Lv 2, 13 . Ez 43, 24).

Jeruzalem bol mestom postaveným na vrchu nad všetkými ostatnými mestami. Priťahoval všetky národy veľkolepým svetlom, ktoré sa rozliehalo z Chrámu (Iz 2, 2 . 60, 1 - 3).

Izrael dostal úlohu (poslanie) byť svetlom národov, aby Božia spása mohla siahať až na končiny zeme (Iz 62, 6 . 49, 6).

Liturgia nám dnes ukazuje, že Cirkev a každý kresťan sú povolaní vyplniť toto poslanie Izraela.

Našou vierou a dobrými skutkami máme vytvárať svetlo Božieho života, ktoré zlomí (prekoná) šíre temnoty, ako sme spievali v žalme.

Čítania nás upriamujú na to, že naša viera nemôže byť súkromnou záležitosťou, nie je niečim, čo by sme mohli skryť akoby pod kôš.

Máme sa rozlievať pre trpiacich, ako hovorí Izaiáš v prvom čítaní. Naše svetlo musí žiariť ako lúč Božieho milosrdenstva pre všetkých chudobných, hladných, neodetých a zotročených.

Musí byť možné zahľadieť sa do našich životov. Naši prijatelia a rodina, naši susedia a spoluobčania by mali vidieť v nás odraz Kristovho svetla a cez nás by mali byť ťahaní k spásonosnej pravde evanjelia.

Tak sa modlime, aby sme, ako sv. Pavol v jeho liste, mohli hlásať celým životom „Krista a Jeho ukrižovanie“ .

(pôvodný prekladaný text; ak máte lepší preklad, tak píšte komenty; hlavne na nadpis by som bol zvedavý)