Prechádzam obdobím, keď sa mi nič nedarí a nič nejde tak, ako by som si predstavovala. Prichytila som sa,že v mysli neraz kladiem Bohu otázky:"Staráš sa ešte o mňa vôbec?Prečo si dovolil,aby sa mi toto stalo?"

Chcem sa s vami podeliť o príbeh,ktorý som počula a ktorý bol odpoveďou na tieto moje otázky.

Jeden muž sa postroskotaní lode zachránil,žil sám na pustom ostrove.Po nejakom čase si postavil z palmových vetiev malý prístrešok,ktorý ho chránil pred horúcim slnkom a dažďom.Jedného dňa,keď sa vybral nájsť niečo na jedlo a keď sa vrátil,horúce slnko mu ho zapálilo a zostala z neho len malá kôpka popola."Čo si to urobil,Bože",kričal tento muž."Stratil som v živote takmer všetko a ty dovolíš,aby sa mi stalo ešte toto.Ako si mohol pripustiť,aby sa to stalo?"

O niekoľko minút nastupoval tento muž na palubu okoloidúcej lode."Videli sme signál-stúpajúci dym,nevedeli sme,že tu niekto je.Vezmeme ťa domov",vysvetľovala mu posádka.Muž zavrel oči od rozpakov."Ach,ďakujem ti,Bože",povedal napokon.

Niekedy si myslím,že keby som skutočne mohla vidieť všetko tak,ako to vidí Boh,asi by som sa hanbila za otázky,ktoré mu v duchu kladiem.Nezostávalo by mi asi nič iné,len zavrieť oči a povedať:"Ďakujem ti,Bože."