Kristus spásonosné ovocie vykúpenia zveril jedine Cirkvi, ktorú založil pre spasenie ľudí. Výlučne jej odovzdal učiteľský posväcujúci a riadiaci úrad.
Hoci Duch Svätý môže hocikde zapôsobiť, predsa však vystavuje svoju spásu veľkému nebezpečiu, kto Cirkvou pohŕda, alebo ju náročky obchádza, alebo vraví, že nepotrebuje "sprostredkovateľa" k Bohu.
Boh však chcel, aby človek, žijúci v tele a duši, bol účastný na jeho sviatostiach. Tie však vysluhuje Cirkev - cez ňu vedie riadna cesta spasenia.
Tak sa človek vyhne rôznym poblúdeniam, trápnym neistotám, sebaklamu. Keď teda vravíme, že mimo Cirkvi niet spásy, nijako netvrdíme, že všetci mimo Cirkvi žijúci ľudia budú zatratení (ala ani to, že všetci v Cirkvi žijúci budú isto spasení).
Ak je ktosi mimo svojej viny vzdialený od Cirkvi, avšak má v sebe dokonalú lásku voči Bohu a z nej plynúcu ľútosť nad svojimi hriechami, môže byť spasený aj vtedy, keď nie je pokrstený.
Poznáme aj krst túžbou a krst krvou.
(Malý teologický lexikon)
obrázok: Festival mladých v Medžugorí
http://www.keresztalja.ro/2012/04/03/jelentkezz-a-medjugorjei-ifjusagi-zarandoklatra/