Vážená pani Vráblová, oznamujeme vám, že ste vyhrali darček, kedy vám ho môžeme priviezť?

Zvoní mi mobil. Neznáme číslo. Nepredstavujem sa po mene, lebo som zvedavá, či volaný účastník vie, komu volá. Môže sa jednať aj o omyl. Nejedná. Oslovia ma priezviskom a oznamujú mi radostnú správu, že som vyhrala darček.
V nemom úžase som iba sekundu, lebo zdravý rozum mi káže neveriť.

- Ja som vyhrala darček? Neverím.

- Ale je to tak. Dovezieme vám ho domov, (!) len nám povedzte, kedy budete doma. (Mozog mi pracuje na plné obrátky - priamo ku mne domov? Nepoužijú poštu, ani kuriéra, prečo asi? Že by si ma tak ctili? Alebo je ten darček taký veľký???)

- Ešte raz vám hovorím, že sa mi to nechce veriť.

- A my vám ešte raz hovoríme, že je to tak, len nám povedzte presný deň a čas, kedy budete doma, aby sme vám ho priviezli. Vašu adresu máme. (Hlas v telefóne je čoraz naliehavejší, až drzý).

- Odkiaľ máte moju adresu?

- Boli ste na výstave nábytku v Nitre? Zapojili ste sa do ankety, tak odtiaľ.

Začína mi svitať. Bolo to asi pred piatimi rokmi a nás s manželom zastavili také dve mladé devy, vraj, nech sa zapojíme do ankety. Nechceli sme, ale boli neodbytné. Vraj o nič nejde. Anketa má iba jednu otázku, a to, či máme v rodine cukrovkára. Hovorím áno. Začiarkli za mňa potrebné políčko a to je všetko. Ak im dáme svoju presnú adresu, môžeme vyhrať potrebnú vec, ktorá tomu diabetikovi výdatne skvalitní život. Dala som, kto by odmietol?
Tak je to teda tu (po piatich rokoch, ale predsa!) a vyhrala som. Ale kontrolka v mojej hlave výdatne bliká červeným fosforeskujúcim svetlom a ja ešte raz odpovedám:

- Neverím, že by som v dnešnej dobe vyhrala niečo len tak, zadarmo.

- Nó, samozrejme, nie je to len tak a vec sa má tak, že budete musieť niečo urobiť aj vy.

Svitá mi.

- Niečo také, ako pozvať svojich priateľov a známych na nejakú prezentačnú akciu, však?

- Áno, a pri tej príležitosti....

Nedovolím im dopovedať a hovorím, že ďakujem, že si nič neprosím a dávam im patrične najavo, že nič poriadať v našom dome nebudem...
Tentoraz mi nedali dohovoriť oni a drzo zložili. Žiadne: prepáčte, že sme vás vyrušovali z vášho drahocenného času, ani, že sme vás zavádzali a vlastne nič ste nevyhrali, ale výhru si musíte patrične zaslúžiť, ba i objednať a zavolať si najmä takých priateľov, z ktorých budeme mať samozrejme veľký osoh práve my a budú to práve oni, ktorí zaplatia i tú vašu výhru, ba poriadne i preplatia....Kde sme? Snáď nie na Slovensku, ale v Kocúrkove...Nestála som im ani len za pozdrav...Že by som ich urazila, keď som sa neráčila ani spýtať, aký darček som to vlastne vyhrala?

A tak som mala výhru - nevýhru, darček - nedaček a negatívny zážitok z mojej dôverčivosti v ľudskú pomoc.
Prosím vás, kto by mal už dnes pocit, že vám chce pomôcť?
Chamtivci sa chcú na vás nabaliť a ešte sa budú pri tom tváriť, že vám robia práve najlepšiu službu v živote a mali by ste to byť práve vy, čo im budete tlieskať a potľapkávať po pleci a ďakovať a...

Ja im hovorím zlodeji. Lebo oberajú ľudí nielen o peniaze, ale i o ilúzie v obyčajnú ľudskú čestnosť. Sú to zlodeji ľudskej dôverčivosti.

Ďalší príbeh mi už rozprávala kamarátka, ako takýto zlodeji majú na muške takmer vždy iba dôchodcov - zraniteľných, dôverčivých ľudí s pravidelným mesačným príjmom...(aby mohli splácať pôžičku) . Jej mama ju objednala na poznávací výlet do XY, spojený s prezentáciou nejakých produktov. Vraj sa dobre zabavia, naobedujú a tak...
Moc sa jej nechcelo, ale keďže mama sa odhovoriť nedala a o takýchto zájazdoch už počula priam strašidelné story, rozhodla sa ísť, aj keď proti svojej vôli. Aspoň bude s mamou, veď majú na seba tak veľmi málo času.
Všetko išlo podľa plánu hosťujúcej firmy, až do momentu, kedy začala na dôchodcov davová psychóza. Len tak, mimochodom, bola tam jediný mladý človek.
Začali sa pýtať všetkých, aké majú choroby. No, povedzme si otvorene, poznáte v našom kraji zdravého dôchodcu? Tak sa začali ako z rukáva sypať diagnózy, choroby a nemoci a to bol presne ten okamih, na ktorý čakali.
Začali predstavovať zázračný matrac na všetko.

- Povieme vám jednu príhodu: Na takejto prezentačnej akcii bol s nami i jeden manželský pár. Manžel by bol veľmi rád, keby si takýto "liečivý matrac" kúpil, ale opravovali rodinný dom a chceli robiť fasádu. Tak si matrac nekúpil, ale ofasádovali si dom. A čo sa nestalo? Manžel zrazu zomrel. Zostala smútiaca manželka. Sama. Nemala manžela, ale mala dom s novou fasádou. Čo by dnes dala za to, keby jej manžel žil! Ale to sa už nedá vrátiť späť! Vidíte, načo šporiť na veci, ktoré až tak nepotrebujete? Ale matrac potrebujete stále! Spíme predsa tretinu svojho života! A vy máte veľké šťastie, že ste tu a práve dnes, lebo my máme pre vás jednu úžasnú správu! Tento zázračný matrac v skutočnosti stojí 3000 eur, ale my vám ho dáme s polovičnou zľavou, takže, ak ešte dnes podpíšete zmluvu, zaplatíte 1500 eur, a pozor! My od vás nechceme, aby ste ho platili v plnej výške. My vieme, že dôchodcovia majú na Slovensku malé dôchodky, my vám preto poskytujeme splátkový kalendár. Tento skvelý, úžasný, jedinečný a hlavne liečivý matrac na všetky problémy a nemoci budete mesačne splácať len po 10 eur.
úžasné, čo poviete? (Dobre si prerátajte, ako dlho budú splácať túto pôžičku, myslím si, že ešte ich vnuci s tým budú mať patálie)

A už sa vyťahovali zmluvy a dôchodcovia sa zapisovali za nekresťanský úrok zlodejom v oblekoch.
Dobrá polovica zájazdu si kupovala nepotrebnú vec, lebo práve tu prišli na to, že vôbec nežijú kvalitný život, aký si za svoje odrobené roky zaslúžia a ešte aké to šťastie, že tak lacno!
Nik im neporadí, nik nepomôže prečítať úžernícku zmluvu do najmenších detailov.
Mama mojej kamarátky má šťastie, že mala pri sebe dcéru, lebo tá jej to nedovolila.
Draví vlci v oblekoch môžu byť spokojní. Ulovili dostatok dôverčivých ovečiek a tie, čo sa nedali, ešte dodatočne spacifikovali, lebo sú na to školení...
Na niektorých vraj zabrala veta, že tovar môžu do siedmych dní vrátiť bez uvedenia dôvodu a tak počet "zajatých ovečiek" vzrástol. Skúšali to aj na týchto dvoch žienkach, ale nepochodili. Dcérino rázne nie! zabralo a dali im skutočne pokoj.
Čo sa týka vrátenia tovaru, je na pováženie. Kto a ako vráti taký matrac? Ako si poradí sám dôchodca, keď mu dôjde, že pekne naletel - ak len nemá deti pri sebe, ktoré by mu otvorili oči?
Myslela som si, že takýto "podomový predaj" je už dávnou minulosťou. Veď v médiách som neraz počula, ako ľudí varujú pred takýmito manipulátormi ľudí, ale opak je pravdou.
Skúsme sa všetci zamyslieť, prečo stále prekvitá takéto zderstvo a podvody?
Stále sme sa nepoučili, žiaľ. Na našu škodu a na obohacovanie tých, čo sa vydávajú za našich dobrodincov. Otvárajme si oči navzájom, veď dnes sú obchody plné tovaru a nik z nás nepotrebuje dohadzovača, ktorý vás okradne priamo pred vašimi očami...

obrázok: Google