Kniha, ktorá vyčítavo ležala na mojom stole viac ako pár dní. Nechcelo sa mi do nej pustiť. Romány nie sú číslo jeden v mojom čitateľskom rebríčku. No napokon mi učarovala oveľa viac, ako som si vedela predstaviť. A to nielen brilantným štýlom autorky, ktorý mne, milujúcej slovo už odmalička, veľmi ulahodilo.

Príbeh Tandi Jo Reesovej, matky dvoch detí, ktorá sa ocitá v nezávideniahodnej situácii. V maličkej dedinke s názvom Fairhope sa snaží utiecť od svojej minulosti a začať žiť odznova, postaviť sa na vlastné nohy. Všetko sa zmení, keď jej suseda zomrie a miestny pastor ju požiada, aby poupratovala dom, ktorý je v katastrofálnom stave. Keďže bojuje o prežitie a peňazí má málo, vďačne prijme akúkoľvek ponuku na prácu. Ani netuší, že práve to zmení jej život.
V dome objaví modlitebné schránky Ioly Anne Pooleovej. Množstvo listov adresovaných Otcovi, plných prosieb i vďaky, lásky i bolesti, radosti i smútku, straty i zisku. Boj medzi dobrom a zlom, hľadanie svojej hodnoty či poznanie, že žiadna kliatba nie je silnejšia ako láska.  „Po noci prichádza úsvit a s ním nádej, že to, čo more zničilo, nie je navždy stratené. Život je  ničení a opravách, o strihaní a štopkaní, zbieraní franforcov a zošívaní. Život je ako prikrývka zošitá z útržkov toho, čo bolo a čoho už niet – z miest, na ktorých sme boli, zo starých spomienok, z ľudí, ktorých sme poznali – z toho, čo sme mali radi, ale časom sa predralo a nedalo sa viac nosiť. Ostali nám už len útržky rôznych farieb, tvarov a veľkostí. A každý z nich čaká, kedy ho prišiješ do vzoru, ktorý vidíš len ty. V tichu po búrke počujem tvoj šepot: „Dcérka, nezostávaj stáť na mieste. Vezmi do ruky ihlu a niť a začni plátať...“ (s. 294)

Čítajúc ich v nich odkrýva svoj vlastný život, nachádza seba samú v živote starenky Ioly. Bolo to nachádzanie bolestné a spomínanie na minulosť plné sĺz. Spočiatku sa jej to zdalo nezmyselné, no nakoniec si uvedomila, že minulosti sa nedá zbaviť tak, že ju zahodí do smetného koša. Potrebovala uzdravenie od Otca. A práve tieto listy boli pre Tandi prúdom milosti, milosrdenstva, ktoré jej Boh skrze ne sprostredkúval. Celé roky  bola zameraná iba na diery, zranenia vo svojom srdci, živote a chcela ich zaplniť. Otec jej skrze ľudí i listy ukázal, že On sa o to postará. „Odpovede na naše modlitby neprichádzajú spôsobom, ako by sme si želali." (s. 152)

Táto kniha je nielen príjemným čítaním a umeleckým zážitkom, ale aj dielom s hodnotným posolstvom. Každý z nás viac či menej potrebuje uzdravenie, nádej, lásku. A hoci sa niekedy zdá, že bolesť nikdy neskončí, že uzdravenie nikdy nepríde, Otec to má všetko pod kontrolou, ale je na nás, aby sme vykročili k Tomu, ktorý jediný má riešenie. 

„Strach nebuduje mosty, ale múry. Ja nechcem žiť život ukrytý za múrmi, ale život plný mostov." (s. 244)

Knihu si môžete zakúpiť tu: http://www.i527.net/2015/02/listy-do-neba/