Kedysi Boh posielal svojich poslov s hromobitím, dnes ich posiela so svojím milosrdenstvom.

Buď zvelebený, Stvoriteľ náš a Pán,

celý vesmír pokorne Pána zvelebuj,

ďakuj svojmu Stvoriteľovi zo všetkých síl

a nepochopiteľné Božie milosrdenstvo oslavuj.

Poď, celá zem, obsypaná zeleňou,

poď aj nesmierne more,

nech tvoja vďačnosť bude piesňou milou

a spieva, aké veľké je milosrdenstvo Božie.

Poď, žiariace slnko, plné krásy,

choďte pred ním jasné zore,

spojte sa do jedného chválospevu,

nech vaše čisté hlasy,

spoločne ospevujú veľké milosrdenstvo Božie.

Poďte, hory a doliny, šumivé lesy a húštiny,

nádherné kvety v rannom čase, poďte,

nech vaša vôňa jediná

oslavuje a zvelebuje milosrdenstvo Božie.

Poďte, všetky krásy zeme,

ktorým sa človek nemôže dosť vynačudovať,

poďte zvelebovať Boha spoločne,

nepochopiteľné Božie milosrdenstvo oslavovať.

Poď, nedotknutá krása celej zeme

a zvelebuj s veľkou pokorou Stvoriteľa svojho,

lebo všetko je jeho milosrdenstvom  obklopené,

všetko volá mocným hlasom,

aké veľké je milosrdenstvo jeho.

Ale nad všetky tie krásy,

milším je pre Boha zvelebením,

duša nevinná a plná detskej dôvery,

ktorá sa skrze milosť úzko zjednocuje s ním.

Sv. Faustína, oroduj za nás.