Cirkev žije z Eucharistie – týmito slovami sa začína posledná encyklika pápeža Jána Pavla II., ktorú slávnostne podpísal na Zelený štvrtok. Je to deň kedy Cirkev po stáročia vstupuje do udalostí Pánovej smrti a zmŕtvychvstania a pripomína si nepochopiteľný dar Božej lásky, ustanovenie Oltárnej sviatosti – Eucharistie.

S kým súvisí tento sviatok?

Sv. Juliana z Cornillon , Juliana Brabant (nar. 1193 v Retinnes, zom. 5. apríla 1258 v Fosses –la Vile /, augustianka. Bola predstavenou káštora Mont Cornillon.  

Juliana si od skorej mladosti uctievala Najsvätejšiu sviatosť a stále túžila po osobitnom sviatku na jej počesť. Vraví sa, že táto jej túžba vzrástla nočnou víziou, keď sa jej zjavila ako spln mesiaca, ktorý zanechával jedno tmavé miesto, čo naznačovalo, že taký liturgický sviatok chýba. 

V roku 1208 na pokyn Pána oznámila svojmu kňazovi spovedníkovi svoje prvé videnie a tiež  žiadala o zavedenie sviatku Corpus Christi. Videnie sa opakovalo ďalších dvadsať rokov. 

Posledné roky prežila osamotená, dala sa zamurovať do svojej cely. Zomrela  v deň, ktorý sama predpovedala. Jej telo je pochované v cisterciánskom opátstve Villers.

Beatifikovaná bola  pápežom Urbanom IV. v r. 1264, kanonizovaná  bola pápežom Piusom IX. V r. 1869.

V roku 1264 pápež Urban IV.  vydal pápežskú bulu, ktorou sa Corpus Christi stal sviatkom v celom latinskom obrade. Bol to úplne prvý, pápežom schválený sviatok v histórii latinského obradu. Počas jeho pontifikátu  začala aj Eucharistická procesia.

Od 16. str. sa pri každom zo štyroch oltárikov číta časť  evanjelia.

Texty, piesne a hymny  k tomuto sviatku napísal sv. Tomáš Akvinský.       “  Lauda, Sion, Salvatorem- Chváľ, Sion, Spasiteľa „- je najznámejší a spieva sa viackrát počas tohto sviatku.

Do litugického kalendára  na celom svete  bol tento sviatok zavedený pápežom Jánom XXII. v r. 1317.

.

Sviatok sa  slávi vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice.