sv. Terézia Benedikta z Kríža (Edita Steinová): „Pri stretnutí s krížom, mnohí strácajú svoju vieru. Pri mojom stretnutí s krížom, padla moja nevera!“

Bola taká tma, že mohla cítiť, počuť, dokonca zavoňať iných ľudí, ale nevidela nikoho. Dnes v noci určite nie sú na oblohe žiadne hviezdy, myslela  si sestra Benedikta, snažiac sa uvidieť aspoň kúsoček svetla. Drahý Bože, píše sa rok 1942! Kto by si pomyslel, že práve teraz sa môže prihodiť čosi podobné?

Niekoľko hodín sa pohybovali veľmi plynulo. Desivé ticho naplnilo nepretržité klopkanie kolies vlaku narážajúcich na koľaje. Sestra Benedikta dokázala trochu pozbierať svoje myšlienky a modlila sa. Ďakujem Ti, Pane, že si mi dovolil byť tu so svojimi ľuďmi. Buď milosrdný...     

 / z knihy M. L. Hill: Edita Steinová /

V živote Edity sa nič nedeje náhodou. O všetkom rozhoduje Boh.. Nie je náhodou, že sa narodila na sviatok zmierenia, nie je náhodou, že študuje filozofiu, nie je náhodou, že vstúpila do Karmelu,  nie je náhodou, že je uctievaná  na oltároch sveta.

Augusta Stienová vychovávala svoje deti podľa židovskej tradície.  Bola veľmi dôsledná, naučila svoje deti zodpovednosti. Bol čas na modlitbu, vzdelávanie i zábavu, a preto je tak dôležité v živote mladého človeka štvrté prikázanie.

Edita učí, že v ženskosti slúžiacej s láskou sa odráža pravý obraz Boha a tým najväčším vzorom  je Mária. Dnešným ženám  hovorí, že najväčším darom ženy je odovzdávanie života.

Edita ukazuje, ako je možné cez modlitbu byť blízko Ježišovi. Cíti predtuchu svojej smrti, ale silná viera jej bráni, aby sa zrútila. Hoci je karmelitánkou, vie, že je Židovkou V deň zatknutia hovorí svojej sestre "Poď, ideme za náš národ"

Keď pápež Ján Pavol II. Editu Steinovú  blahorečil 1. mája 1987 v kolínskej katedrále, povedal: „ Hľa, skláňame sa pred svedectvom života a smrti  tejto neobyčajnej dcéry Izraela a dcéry Karmelu. Dcéry, ktorá v sebe nesie akúsi dramatickú syntézu nášho storočia. Syntézu pravdy o človeku, o duši nepokojnej a nespokojnej, kým nespočinie v Bohu.“

Svätorečil ju 11. októbra 1998, 1. októbra 1999 ju vyhlásil za spolupatrónku Európy,  spolu so sv. Brigitou Švédskou a sv. Katarínou Sienskou.