Keď včera, na sviatok Povýšenia svätého kríža, Svätý Otec opúšťal Slovensko, opúšťal ho s pohľadom upretým na Kristov kríž a na Sedembolestnú Pannu Máriu, našu patrónku. Odchádzal, zanechajúc nám veľký dar blahorečenia otca biskupa Vasiľa Hopku a rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, ktorí práve v tajomstve kríža našli silu až po korunu mučeníctva.
Očami biskupa
Keď včera, na sviatok Povýšenia svätého kríža, Svätý Otec opúšťal Slovensko, opúšťal ho s pohľadom upretým na Kristov kríž a na Sedembolestnú Pannu Máriu, našu patrónku. Odchádzal, zanechajúc nám veľký dar blahorečenia otca biskupa Vasiľa Hopku a rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej, ktorí práve v tajomstve kríža našli silu až po korunu mučeníctva.
Ako pri svojom príchode Svätý Otec s veľkou láskou vstúpil na milovanú slovenskú zem a v duchu objímal všetkých synov a dcéry Slovenska, tak sa včera lúčil s našou vlasťou s pocitmi najhlbšej lásky, keď pozdravoval milovaný slovenský národ a ďakoval Bohu za to, že náš národ dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi.
Vďaka ti, Slovensko! Všemohúci Boh nech ťa žehná a zachová vo svojej láske, boli jeho posledné slová, ktoré sa zaiste vryli do pamäti nielen každého veriaceho, ale i do pamäti každého človeka dobrej vôle.
Odniesol si všetkých v srdci do Ríma a my, čo sme dnes priputovali do Šaštína k našej Sedembolestnej patrónke, priniesli sme si ho v srdci ako milovaného otca a veľkého mariánskeho ctiteľa.
Tu pred Sedembolestnou chceme mu všetci ešte raz poďakovať za jeho obetavú návštevu Slovenska, za jeho láskyplnú prítomnosť medzi nami, za jeho bohaté duchovné posolstvo, za jeho povzbudenia, ktoré nám zanechal ako najvyšší pastier Katolíckej cirkvi. Ďakujeme mu za to, že svojou veľkou, neotrasiteľnou vierou prišiel posilniť našu vieru.
Obraciame sa s prosbou k našej nebeskej Patrónke, aby ho ochraňovala a posilňovala v jeho univerzálnej službe Cirkvi, v jeho poslaní učiť, posväcovať a spravovať Boží ľud, a nám aby svojím orodovaním pomáhala uskutočňovať jeho posolstvo, ktoré si chceme v hlavných myšlienkach pripomenúť a oživiť.
Svätý Otec prišiel na Slovensko ako pútnik evanjelia, ako sa sám nazval, ako rozsievač semena Božieho slova, ktoré s dôverou zasieval do našich sŕdc s povzbudením, aby sme boli dobrou a úrodnou pôdou, ktorá hojnosťou úrody zadosťučiní očakávaniam Cirkvi a sveta, aby sme sa stali apoštolmi,ohlasovateľmi a svedkami milujúcej a spasiteľnej Božej prítomnosti v dnešnom svete.
Boh chce spasiť všetkých ľudí, ale nikomu nenanucuje spásu. On ju ponúka ako iniciatívu lásky, na ktorú treba odpovedať slobodným rozhodnutím. Lebo Boh má rád do činenia s ľuďmi zodpovednými a slobodnými. Preto i dnes je nevyhnutné učiť sa slobode, zdôraznil Svätý Otec. Podľa vzoru Panny Márie, ktorá sa slobodne a vedome odovzdala Bohu a jeho iniciatíve, dajme aj my priestor Bohu, a nikdy sa nehanbime za evanjelium. Chráňme si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeme čerpať svetlo a silu do každodenného života.
S myšlienkou na blízky vstup Slovenska do spoločenstva európskych národov nás Svätý Otec vyzval, aby sme svojou bohatou kresťanskou tradíciou prispeli k budovaniu novej Európy a neuspokojili sa iba hľadaním ekonomických výhod. Iba rešpektovaním ľudského života na všetkých jeho stupňoch, propagovaním rodiny ako miesta vzájomnej lásky a dozrievania ľudskej osoby, ako aj hľadaním spoločného dobra, možno zabezpečiť budúcnosť na pevných základoch.
Silu a odvahu žiť naplno a dôsledne náš kresťanský život, môžeme nájsť iba pod krížom. Preto nás Svätý Otec povzbudil, aby sme zamerali svoj pohľad na Kristov kríž. Veď na kríži sa nám zjavila Božia láska, na kríži sa stretla ľudská úbohosť s Božím milosrdenstvom. Kríž zasadený v zemi, akoby zakorenený v ľudskej zlobe, je zároveň vztýčený do výšky smerom k nebu, kam ukazuje na Božiu dobrotu. Pozerať na kríž, znamená rozjímať nad znakom nekonečnej Božej lásky k ľuďom. Práve rozjímanie nad tajomstvom kríža bolo oporou našim dvom novým blahoslaveným v ťažkých chvíľach utrpenia vo väzení, vo chvíľach mučenia, ponižovania, samoty a smrti.
A napokon, s myšlienkou na sviatok Sedembolestnej zameral Svätý Otec svoj pohľad na Pannu Máriu pod krížom, na bolestnú Matku, s povzbudením, aby sme sa všetci v mysli ešte raz postavili pod Kristov kríž a prijali od neho ako vzácny dar jeho Matku. A my tak chceme dnes znova urobiť!
"Hľa, tvoj syn!" - "Hľa, tvoja Matka!" (Jn 19, 26 - 27). Z výšky kríža Pán Ježiš zveruje svoju Matku Jánovi, ako predstaviteľovi všetkých ľudí a zjavuje nám tak pravdu o univerzálnom Máriinom materstve. Ťažko si dokážeme uvedomiť celú hĺbku bolesti, ktorú Panna Mária pretrpela pod krížom pre umučenie svojho božského Syna. Bola to pre ňu najťažšia skúška viery. Ale Ježišove slová: "Žena, hľa, tvoj syn"!, boli pre ňu ďalším prameňom utrpenia. "Aká to zámena!" - zvolal svätý Bernard: "Dostávaš Jána za Ježiša... Zabedejovho syna namiesto Božieho Syna, čistého človeka, namiesto pravého Boha!" V tej chvíli Panna Mária prežívala akoby temnú noc svojej viery. Stratiac to, čo jej bolo najdrahšie, zdalo sa, akoby viac nebola Ježišovou Matkou, akoby mala vrátiť Bohu Božie materstvo, ktoré od neho prijala. Ako Pán Ježiš vo chvíli keď zvolal: "Bože môj, prečo si ma opustil", zdal sa byť iba jednoduchým človekom a nie viac Bohom, tak Panna Mária pod krížom, keď jej Pán Ježiš zveril Jána ako syna, zdala sa byť iba jednoduchou ženou a nie viac Božou Matkou.
A práve v tej bolestnej chvíli tam na Golgote sa Panna Mária stala Matkou Cirkvi a do svojho duchovného materstva prijala všetky pokolenia ľudstva, teda i náš národ v celom jeho dejinnom rozpätí. Tam pod krížom sme sa teda i my stali duchovnými synmi a dcérami Sedembolestnej.
Na svojej často krížovej ceste dejinami náš národ svojou vierou akoby spontánne vycítil túto pravdu a zvolil si Sedembolestnú Pannu Máriu za svoju nebeskú Patrónku.
A tu nemožno nepripomenúť, že veľkým vzorom úcty k Sedembolestnej bola i vznešená dcéra nášho národa, blahoslavená mučenica sestra Zdenka Schelingová. V jej zápisníku sa našla nielen krásna modlitba: Obetovanie slovenského národa Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, ale i modlitba k bolestnej Božej Matke. Ňou akoby sestra Zdenka s prorockou predtuchou prosila: "Prijmi (moju úbohú dušu) a dopraj jej, aby sa zúčastnila na tvojich bolestiach. A nikdy nedopusť, aby sa vzdialila od kríža, na ktorom tvoj jednorodený Syn vydýchol aj za mňa svoju dušu... Príď ku mne na konci môjho života a stoj pri mne v mojom smrteľnom boji tak, ako si kedysi stála pri svojom božskom Synovi v jeho smrteľných úzkostiach... Drahá Matka, pomôž mi, aby som sa po tomto tvrdom boji a vyhnanstve v tomto svete, zúčastnila raz s tebou na radostiach tam v nebeskej sláve". A bolestná Božia Matka ju vypočula. I za to sme jej vďační!
Aj my chceme dnes zveriť našej Sedembolestnej patrónke nielen naše životy, ale i súčasné potreby, starosti a bolesti našej spoločnosti.
Zverujeme jej Cirkev na Slovensku, aby mohla nehatane plniť to poslanie, ktoré jej zveril Ježiš Kristus. Ako on prišiel, aby slúžil, a nie aby sa dal obsluhovať, tak aj jeho Cirkev chce iba slúžiť spoločnosti a každému jednotlivcovi. Kritiky a útoky ju nemôžu odradiť od jej poslania, veď má stále na pamäti, že podľa vzoru svojho Zakladateľa bude vždy znamením, ktorému sa bude protirečiť a odporovať.
Zverujeme našej nebeskej Patrónke i budúcnosť Slovenska v európskom spoločenstve s nádejou, že Európa sa bude budovať s uznaním svojich kresťanských koreňov, ako to neúnavne pripomína Svätý Otec, a že si v nej i náš národ zachová svoju totožnosť založenú v podstate na kresťanskej kultúre a jej hodnotách. Nechceme sa stratiť a rozplynúť v takom európskom spoločenstve, ktoré by bolo ovládané sekularizovaným humanizmom a liberalistickým individualizmom bez rešpektovania princípu kresťanskej solidarity.
Zverujeme dnes Sedembolestnej i všetky rodiny na Slovensku, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v kríze rodinného života, aby si vzájomnou znášanlivosťou a obetavou láskou dokázali posilňovať svoje rodinné zväzky, a tak uchránili náš národ od rozvrátených rodín a nešťastia rozvodov.
Zverujeme jej i bolesť nad ohavným zločinom - tak ho nazýva Druhý vatikánsky koncil - nad ohavným zločinom vraždenia nevinných nenarodených detí, ktorých tvár nepoznala ani ich vlastná matka. Prosíme ju, aby prebudila svedomie tých pomýlených slovenských matiek a zákonodarcov, ktorí si nárokujú právo rozhodovať o živote nevinných ľudských bytostí, aby si uvedomili, že nemôže byť šťastný ten národ, ktorý bez výčitiek svedomia necháva zabíjať nenarodené deti ohrozujúc tak i svoju budúcnosť.
Osobitne jej zverujeme našu slovenskú mládež, ktorú Svätý Otec pri odchode pozdravil ako nádej Cirkvi a spoločnosti, ako svoju nádej. Uvedomme si svoju zodpovednosť a nedopusťme, aby sa mládež potulovala ako stádo bez pastiera, aby ju vychovávala ulica alebo diskotéka, aby ju otravovala nemravná tlač a nemravné filmy. Dnes viac ako kedykoľvek predtým naša mládež potrebuje starostlivých rodičov, zodpovedných učiteľov a vychovávateľov a najmä duchovných vodcov, ktorí by ju viedli k vyšším ideálom, aby sa mladí ľudia, podľa povzbudenia Svätého Otca, stali opravdivými priateľmi Ježiša Krista, od neho sa naučili správne milovať tento svet a s jeho pomocou budovali kultúru lásky.
Je zrejmé, že za mnohými problémami dnešnej spoločnosti sa skrýva nepochopenie zmyslu slobody. Svätý Otec nám pripomenul, že je nevyhnutné učiť sa slobode a na príklade Panny Márie nám ukázal cestu k vyzretej slobode. Iba sloboda zakorenená v pravde a zameraná na dobro a spravodlivosť je pravá sloboda. Iba v pravde sa stávame naozaj slobodní. Sloboda mimo pravdy je iba zdanlivá sloboda. Šírenie nepravdy, polopravdy, ohovárania a zavádzanie ľudí, či už v osobnom styku alebo masmédiami, je zneužívanie slobody. A takým zneužívaním slobody sa môže stať i nesprávne chápaný demokratický princíp väčšiny, keď sa jej rozhodnutia neopierajú o pravdu a spravodlivosť.
Zverme dnes veľký dar slobody našej Patrónke, aby sme slobodu vedeli používať len na šírenie pravdy, dobra a lásky. Uvedomme si veľkú zodpovednosť pred Bohom za správne užívanie či zneužívanie slobody. Nemýľte sa bratia, - napomína nás svätý Pavol - Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zasieva, to bude i žať (Gal 6, 7). Zasievajme tak, aby sme slovom i skutkami budovali kultúru pravdy a nie lži, kultúru lásky a nie nenávisti, kultúru života a nie smrti.
V duchu spojení so Svätým Otcom a jeho slovami zverme ešte raz Sedembolestnej súčasnosť i budúcnosť Cirkvi i slovenského národa, aby rastúc pod Kristovým krížom vedeli sme v ňom objaviť a prijať posolstvo lásky a spásy.
Mons. Zlatňanský v Šaštíne na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie
Očami kňaza
Len pred týždňom sme sa na bratislavskom letisku rozlúčili so vzácnym hosťom, nástupcom svätého Petra. Zvlášť ten posledný deň, čo bol Svätý Otec medzi nami, bol naplnený silnými emóciami. Zažili sme s ním nádherné chvíle. Vy, čo ste obetovali čas a námahu a nezostali ste pri televízoroch, prežili ste s ním to, čo sa cez obrazovku prežiť nedá: Z bezprostrednej blízkosti ste mohli vycítiť otcovskú lásku, náklonnosť a starostlivosť otca, ktorý miluje náš národ.
Mnohí, čo sa s ním stretli si kladú otázku, čo tohto zraneného a unaveného muža v takomto zdravotnom stave priviedlo k nám. Uvedomili sme si, že mu leží na srdci niečo veľmi vážne. Videli sme na vlastné oči, koľko námahy ho stálo predniesť čo len niekoľko viet. Jeho posolstvá nám väčšinou tlmočili jeho spolupracovníci, a predsa nám boli také vzácne. V mysliach mnohých sa vynorila otázka: kto sme my Slováci, že v takom krátkom časovom rozpätí nás Svätý Otec navštívil tretíkrát? O čo mu teda išlo pri jeho tretej návšteve Slovenska?
V tejto krátkej úvahe sa nebudeme môcť dotknúť všetkého, čo som ja sám pochopil. Chcem sa však s vami podeliť o to, čo vyvolali pápežove posolstvá vo mne, ako som pochopil jeho prítomnosť medzi nami:
Svätý Otec nás prišiel posilniť vo viere. Prišiel, aby naplnil želanie Božieho Syna, ktoré zveril apoštolovi Petrovi, prvému pápežovi: Peter, ja som prosil za teba, aby neochabovala tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov. A tak Svätý otec plní Kristov odkaz daný Petrovi.
V príhovoroch Jána Pavla II. som zachytil starostlivosť otca, ktorý kladie na srdce svojim deťom idúcim do sveta, aby v ňom obstáli: Milovaný slovenský národ, chválim ťa, že si si v ťažkých časoch uchoval vieru. Verím ti a vkladám do teba nádej, že obstojíš aj v náročných okolnostiach sekularizovaného sveta. Čoskoro sa ti otvoria dvere, ktorými vstúpiš medzi ekonomicky vyspelé národy. Nedaj sa zlákať na scestie iba materiálnych hodnôt, lebo vidina veľkého bohatstva ťa môže urobiť veľmi chudobným. Svoju existenciu v novej európskej rodine národov buduj na Kristovom učení. S nádejou otca pozerám na tvoj krok do Európy medzi národy, ktoré boli dlhý čas strážcami kresťanských hodnôt. V rodine národov, do ktorej sa chystáš vstúpiť, máš svoje poslanie. Boh ti do nej otvoril dvere. Nikdy sa nehanbi za evanjelium!
Z čoho vyrastá dôvera Svätého Otca voči nám Slovákom? Kde sme prejavili svoje kresťanské korene? Na pôde Európskeho parlamentu sa viedla dôležitá rozprava o tom, či v preambule Európskej ústavy bude zachytená zmienka o tom, že Európa, sa bude budovať a rozvíjať na kresťanských základoch a koreňoch. A práve slovenskí zástupcovia žiadali zhodne so zástupcami Vatikánu, aby sa v Preambule európskej ústavnej zmluvy objavila aspoň zmienka o kresťanských hodnotách a tradíciách. Svätý Otec ocenil tento súhlasný postoj predstaviteľov Slovenska.
Svätý Otec prišiel aj vydať svedectvo. Vydávaním svedectva napĺňa vôľu svojho Pána, ktorú vyjavil apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, ako nám to zachytili Skutky apoštolov: Keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a buďte mi svedkami až po samý kraj zeme. Niektorí z tých, čo prežili aspoň jeden deň so Svätým Otcom sa pýtajú: "Prečo má pápež toľko nepriateľov, ktorí číhajú na jeho život? Veď on prináša ľuďom Kristov pokoj. Komu vadí tento muž pokoja? Kto môže mať záujem na tom, aby mu ublížil? Práve na ňom sa napĺňajú slová Knihy múdrosti. Dobre si všimnime ich prvú vetu:
Zlomyseľní ľudia povedali:
Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu,
stavia sa proti nášmu správaniu,
vyčíta nám prestupovanie zákona,
žaluje, že sme zradili svoju výchovu.
Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé,
A skúsme, ako sa to s ním skončí.
Ak je spravodlivý, vskutku Boží Syn, on sa ho ujme
a vyslobodí ho z rúk jeho odporcov.
Skúšajme ho potupou a súžením,
aby sme poznali jeho miernosť a vyskúšali jeho trpezlivosť.
Odsúďme ho na smrť potupnú,
veď dostane pomoc, ako hovorí.
Nečudujme sa, že nástupca svätého Petra dvíha varovný prst proti bezpráviu. Svätý Otec varuje človeka, ktorý ruší Božie prikázania dané nám samým Bohom a nahrádza ich ľudskými zákonmi, že prestupuje svoje ľudské kompetencie. Varuje človeka, že keď poruší Boží zákon, vždy sa to vypomstí na ňom samom. Učí nás ako najvyšší učiteľ, že zrušenie ktoréhokoľvek Božieho prikázania, je vždy nasmerované proti slobode a dôstojnosti človeka.
Pán, ktorý si povolal Jána Pavla II. do najvyššieho úradu, dal mu možnosť zakúsiť, ako chutí nenávisť. Pocítil na vlastnej koži pravdivosť Kristových slov: Keď nenávideli mňa, budú nenávidieť aj vás. Pre moje meno vás budú nenávidieť. A jeho odpoveďou na atentát bola návšteva väznice, kde uväznili atentátnika. Nielen, že mu odpustil, ale mu aj osobne prišiel oznámiť, že sa na neho nehnevá. Toto stretnutie Jána Pavla II. s tým ,ktorý ohrozil jeho život, bolo pre mnohých nepochopiteľné.
Pre nás veriacich bolo svedectvom, že jeho univerzálna láska, ktorá nevylúči ani nepriateľa, nie je teóriou. Nikto, kto žije podľa evanjelia, nemôže konať inak. Blahorečením dvoch mučeníkov v Bratislave nás Svätý Otec upozornil na to, že takých hrdinov, ktorí na nenávisť odpovedajú láskou a odpustením, máme aj medzi sebou.
Nová blahoslavená, rehoľná sestra Zdenka Schelingová vydala svedectvo lásky. Je už mnohým známe, že obetovala svoj život za život kňaza, ktorého nespravodlivo obvinili a pri vyšetrovaní tak mučili, že sa z následkov týrania musel liečiť v nemocnici. Keď sa dozvedela, že po preliečení bude nasledovať súd, trest smrti a poprava, pomohla mu ujsť. Hneď po úteku kňaza viedli jej kroky do nemocničnej kaplnky, kde sa pod krížom modlila: Pane Ježišu, za jeho život obetujem svoj život. Pomôž mu ostať nažive. Vedela, že za jeho slobodu zaplatí svojím životom. Po zatknutí ju kruto mučili a odsúdili ju na dvanásť rokov väzenia. Keď bolo isté, že jej zdravie je natoľko podlomené, že by zakrátko vo väzení zomrela, udelili jej amnestiu. Od zatknutia až po smrť znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou bez akejkoľvek nenávisti voči tým, čo ju mučili a odsúdili. Vydala tak pekné svedectvo odpustenia. Ubitá na smrť po jednom mučení vyriekla slová: Odpustenie je najväčšia vec na v živote. Tri mesiace po udelení amnestie zomrela.
Obetou svojho života vydala najväčšie svedectvo lásky.
Boh čaká svedectvo života aj od nás. Náš národ má hodnoty, ktorými sme už civilizovaný svet oslovili: Vyrovnali sme sa s minulosťou pokojnou cestou. Nie je to zanedbateľná skutočnosť, keď vidíme, ako krvavo sa so svojou boľavou minulosťou vyrovnávali viaceré zotročené národy. Odpustenie krívd spáchaných na nás je hodnota, ktorú sme sa naučili pri Kristovi. V evanjeliu sme sa učili Božej logike a Božiemu konaniu.
Ostaňme verní evanjeliu, nehanbime sa zaň ani v novej rodine národov, kde sa kresťanstvo pomaly "prestáva nosiť". Nevymeňme pravého Boha za zlaté teľa. Aj toto je súčasť posolstva, ktoré nám unavený a zranený pastier Ján Pavol II. prišiel zvestovať. Zakončím slovami Svätého Otca: Vďaka ti, Slovensko. Všemohúci Boh nech ťa žehná a zachová vo svojej láske!
Marián Javor, dekan, Zlaté Moravce
Článok z Blumental z roku 2003
Obrázok z cassovia.sk
