ObČAS nám Boh dáva ČAS, kým pochopíme to, čo je pre nás v minulom ČASe nepochopiteľné... Možno to aj cítime 6. zmyslom v srdci ale ťažko sa nám to derie na jazyk.... No keď to dozrie v nás... víťazíme.... Dnes cestou po diaľnici spolu so mnou leteli myšlienky.... Na ich "pokyn" som sa ich pokúsila dať na papier...

Pán je môj Pastier, nič mi nechýba....

Pretože viem, že on sa o mňa stará...

Viem, že on rozumie mojim nevypovedaným a zamotaným myšlienkam.

Nemusí svietiť slnko, aby sa staral,

robí to aj v tme, v samote, v sklamaní z ľudí,

či z bolesti v živote.

Rozhodol sa že bude Pastierom a svoje rozhodnutie nezmení.

 

Pastierske poslanie si plní na 100%

Ochraňuje ma.

Vedie po svojich cestách

a ak sa stratím, tak ma hľadá (a čaká kým na neho zabľačím).

 

 

Je Pastierom,

ktorý nemá megafón,

ale má hlas, prihovárajúci sa priamo k môjmu srdcu.

Ak mi zaľahne v ušiach, stále môžem použiť Almanach Božieho Slova.

 

Je Pastierom, ktorý nebije svoje ovce slovami odsúdenia, pohŕdania,

ale dotýka sa ich túžbou lásky...

Túži, aby sa nik zo sveta nestratil,

ale aby všetci počúvali jeho hlas....

Je to Pastier, ktorý sa rozhodol, že svoje ovce naučí počúvať a toto rozhodnutie nezmení.

 

Je to Pastier všade prítomný,

pripomínajúci, že ma pozná.

 

...Že pozná moje srdce,

moje hriechy, moje túžby, môj hnev

a ak ma bude vidieť, že kráčam /či sa plazím za ním/ dá mi večný život.

 

Môj Pastier

sa raz, keď ma privedie do večného košiara,

nebude pýtať na počet sviatostí, či modlitieb,

ani na skutky,  ktoré som mala vykonať na prianie iných.

Nebude ho zaujímať  ani úsmev, ktorý som nedarovala, len preto, lebo mi bolo smutno.

 

Pozrie sa a bude ma vidieť.

Doráňanú,

unavenú....

a dobitú...

 

Môj Pastier bude vedieť, že nemám,

aby som mu zaplatila za ošetrenie

či za hotel

a vtedy mi pripomenie to, čo dnes...

 

"Ja dávame večný život.

Nepredávam ho!

Nekupčím s ním!

DÁVAM ho zadarmo."

 

Môj Pastier,

ma vezme na plecia

a rozpovie mi o chvíli,

keď sa Boh Otec rozhodol, že ma stvorí...

Pomôže mi nanovo zaľúbiť sa do "seba" do nového stvorenia,

ktoré sa k Pastierovi vracia ako "starec"

 

Už dávno jeho ovečka zabudla,

akú má hodnotu pred inými.

Dovolila im, aby ju pošliapali, zneužili....

No Pastier ju nikdy nevydá úplne zlu do ruky.

Vždy bude nad ňou bdieť...

Nedovolí aby zahynula

a nim mu ju nevytrhne z ruky.

 

Môj Pastier

ma pozná a pozná lieky na moje rany.

Vidí moje plazenie /často z posledných síl/

Vidí moje skákanie, keď príde radosť..

Vidí moje všedné i nevšedné dni

 

a vie...,

 

že kráčať za Ním nie je vždy jednoduché.

 

Stačí, však ak vydržíme a nestratíme ho z dohľadu.

 

Môj Pastier, svoje rozhodnutie nemení....

Urobí všetko preto, aby nezahynul nik a nikto nebol vytrhnutý z jeho ruky.

 

A čo váš Pastier? Alebo máme toho istého?