„Miluješ ma?“ (Ján 21,17)

Petrova odpoveď na túto prenikavú otázku sa líši od odvážneho vzdoru, ktorý prejavil pár dní predtým. „Aj keby som mal zomrieť s Tebou, nikdy Ťa nezapriem!" (Matúš26,35 pozri tiež Matúš 26,33-34) Naša prirodzená osobnosť, naše prirodzené ja, odvážne hovorí a prejavuje svoje pocity. Ale pravú lásku v našej vnútornej duchovnej osobe môžeme objaviť iba vtedy, keď prežijeme bolesť z tejto Ježišovej otázky. Peter miloval Ježiša tak, ako prirodzený človek miluje dobrého človeka. A to je iba citová láska. Môže sa nás hlboko dotknúť, ale nikdy sa nedostane k duchu človeka. Pravá láska sa nikdy ľahko nevyznáva. Ježiš povedal: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi (t.j. vyzná svoju lásku všetkým, čo robí, nielen slovami), toho aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi." (Lukáš 12,8)

Ak nezažívame bolesť z poznania svojho sebaklamu, bránime dielu Božieho Ducha v našich životoch. Božie slovo nám spôsobuje väčšiu bolesť ako hriech, pretože hriech otupuje naše zmysly. Ale táto Ježišova otázka znásobuje našu citlivosť tak, že táto bolesť, ktorú nám Ježiš spôsobuje, je tou najväčšou bolesťou. Nebolí len na povrchu, ale aj na duchovnej rovine. „Lebo Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha..." - až kým nezostane žiadny klam (Hebrejom 4,12).Keď nám Pán položí túto otázku, nedokážeme poriadne myslieť ani odpovedať, pretože bolesť je príliš intenzívna. Zraňuje tak hlboko, že každá oblasť nášho života, ktorá nie je v súlade s Jeho vôľou, túto bolesť pocíti. Božie deti si bolesť Jeho slova nikdy nepomýlia, ale keď ju pocítime, vtedy nám Boh zjavuje svoju pravdu. Pocítil si bolesť,ktorú spôsobil Pán?

 „Pýtal sa ho tretí raz... máš ma rád?“(Jn 21,17)

Spôsobil Ti Pán bolesť na tom najcitlivejšom mieste? Diabol vám tam bolesť nikdy nespôsobí, ani hriech, ani ľudské emócie. Okrem Božieho slova sa cez toto miesto nič nedostane. „Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: máš ma rád?" Prežil pritom hlboko vo svojom vnútri, že jeho život naozaj patrí Ježišovi. A potom uvidel, kam mierilo Ježišovo trpezlivé dopytovanie. V Petrovej mysli nezostala ani štipka pochybnosti, už nikdy sa nenechá oklamať. A nebolo treba vášnivo reagovať, nečakala sa okamžitá reakcia ani emocionálne prejavy. Bolo to pre neho ako zjavenie, keď si uvedomil, ako miluje Pána a s úžasom len povedal: „Pane, Ty vieš všetko..." Peter začal vidieť a vedel, že nemusí povedať: „Pozri, tu je dôkaz mojej lásky." Peter začínal v sebe objavovať, ako veľmi Pána miluje. Zistil, že okrem Ježiša nevidel hore na nebi ani dolu na zemi nikoho iného. Ale zistil to, až keď sa ho Ježiš pýtal bolestivé otázky. Pánove otázky mi vždy zjavujú pravdu o mne.

S úžasom pozorujeme Ježišovu trpezlivú priamosť a schopnosť pri zaobchádzaní s Petrom. Náš Pán kladie otázky len v správny čas. Zriedka, možno raz za život, nás zatlačí do kúta, kde nás zraní svojimi prenikavými otázkami. Potom si uvedomíme, že Ho milujeme hlbšie, ako by sme vedeli slovami vyjadriť.

„Pas moje ovce!“ (Jn 21,17)

Toto je rodiaca sa láska. Božia láska sa netvorí - je to Jeho prirodzenosť. Keď prijmeme nový život skrze Svätého Ducha, sme spojení s Bohom a Jeho láska sa na nás dá vidieť. Svätý Duch nás nemá len zjednotiť s Bohom, ale má to robiť takým spôsobom, aby sme boli jedno s Otcom presne tak, ako Ježiš. Akú jednotu mal Ježiš s Otcom? Poslúchol Ho, keď Ho poslal dolu na zem, aby sa za nás obetoval. A On nám hovorí: „Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás."(Ján 20,21)

Peter si už vďaka Ježišovým prenikavým otázkam uvedomuje, že Ho miluje. Pánov ďalší bod je: „Obetuj sa! Nesvedč o tom, ako veľmi ma miluješ a nehovor o úžasnom zjavení, ktoré si mal, ale pas moje ovečky." Ježiš má nesmierne zvláštne ovečky: niektoré sú neudržiavané a špinavé, niektoré sa ťažko ovládajú, niektoré sú ctižiadostivé a ďalšie kdesi zablúdili! Je však nemožné vyčerpať Božiu lásku a je nemožné vyčerpať moju lásku, ak má svoj zdroj v Božom Duchu, ktorý je vo mne. Božia láska si nevšíma predsudky spôsobené mojou osobnosťou. Ak milujem svojho Pána, nemajú ma prečo viesť prirodzené emócie. Z Jeho poverenia nebudeme nikdy prepustení.

Vyvarujme sa toho, aby sme Božiu lásku napodobňovali tak, že budeme nasledovať vlastné ľudské emócie, sympatie či chápania. Tým len očiernime a zneužijeme pravú Božiu lásku.