« Back

Pochodovanie za pravdu a moje zimomriavky z osemdesiateho deviateho

Pochodovanie za pravdu a moje zimomriavky z osemdesiateho deviateho

„Neuveriteľné! Niečo také tu nebolo od Nežnej revolúcie,“ povedala som s nadšením pánovi, ktorý so mnou čakal na autobus po skončení pochodu v Košiciach.

„Vy si hádam pamätáte Nežnú revolúciu?“ s úsmevom sa ma opýtal. „Ale áno. Možno som vtedy úplne nerozumela tomu, čo sa dialo, no s veľkým nadšením a zimomriavkami som v televízii sledovala davy ľudí, ktorí sa odvážili vyjsť do ulíc, aby bojovali za Pravdu.“ Dnes, prvý krát po dvadsiatich štyroch rokoch, som mala tú česť to vidieť znova. Tento krát naživo. Počas Národného pochodu za život.
 
Pro life tričká, ktoré sme v ZKSM dali vyrobiť špeciálne na podporu tejto akcie, sme dopredali za 15 minút. Zo stánku, ktorý sme mali postavený neďaleko hlavného pódia, sme s údivom sledovali desaťtisíce ľudí, ktorí bez akéhokoľvek násilia či konfliktu kráčali v pochode. Zimomriavky z osemdesiateho deviateho boli späť. Transparenty mali v sebe úctu. Na nikoho „nepľuli“, nesúdili. Len vyjadrovali to podstatné – túžbu bojovať za každý život, bez ohľadu na okolnosti, ktoré mu neuberajú na jeho hodnote. Média to nemohli nesledovať a nemohli o tom nehovoriť.
 

Už deň pred pochodom som akosi v srdci cítila, že to bude niečo veľmi silné a dôležité. Niečo, čo ovplyvní duchovný svet a tým aj dianie okolo nás. Obmäkčí srdcia ľudí. Dotkne sa skaly a premení ju na mäso. Niečo, čo môže urobiť len Boh a Jeho prítomnosť. A na pochode táto prítomnosť bez debaty bola. Verím, že ten, kto tam bol, to môže dosvedčiť.

Napadajú mi slova vzácneho človeka, Silvestra Krčméryho, ktoré v týchto dňoch zazneli neraz. „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu.“ Dnes sa za túto pravdu rozhodlo vyjsť do ulíc 80 tisíc ľudí. Som vďačná, že som mohla byť ich súčasťou. 

Foto: Peter Venglarčík

Comments
sign-in-to-add-comment
80 tisíc nás bolo? No úžas. Krásne niečo. Vďaka Bohu a Najsvätejšej Bohorodičke Panne Márii, Patrónky Slovenska!
Posted on 9/23/13 12:02 AM.
Úžasné! V posledných rokoch sa na Slovensku dá viac sledovať len apatia. To, že sa vytvoril taký veľký zástup hovorí, že Slováci majú novú nádej. Nádej života!
Posted on 9/23/13 10:00 AM.
[...] Pochodovanie za pravdu a moje zimomriavky z osemdesiateho deviateho [...] Čítať viac
Posted on 9/23/13 1:40 PM.
Loli Popko
Pán Boh zaplať , za pokoj na tom pochode. Ďakujem všetkým čo prišli podporiť túto veľmi dôležitú vec verejnú.
Posted on 9/23/13 6:10 PM.

O halloweenských párty a budúcich klientoch psychologických poradní

O halloweenských párty a budúcich klientoch psychologických poradní

S blížiacim sa Halloweenom sa na nás vysypala hŕba strašidelných masiek, tekvicových hláv no aj reklám zameraných proti sláveniu tohto "sviatku". Desiatky kresťanov sa snaží, aj keď nie vždy najšťastnejším spôsobom, upozorniť na nebezpečenstvo tejto zábavy. No a stovky rodičov a učiteliek zatiaľ chystá nevinné strašidelné párty pre svoje deti.
Naozaj Pochod za život nevystihol ducha doby?

Naozaj Pochod za život nevystihol ducha doby?

Tohtoročný Národný pochod za život prinášal so sebou viacero obáv. Okrem utečeneckej témy, ktorá v týchto dňoch dominuje, tomu nepomáhal ani fakt, že sa akcia plánovala konať v Bratislave. Málokto veril, že sa Východ dokáže zmobilizovať natoľko, aby podujatie nedopadlo fiaskom. Okrem mediálnej antikampane SME-čka a ďalších médií sa o svoje pochybnosti podelil napokon aj .týždeň. Ono to ale všetko nakoniec dopadlo trochu ináč.
Keď nejde o život, ide o....

Keď nejde o život, ide o....

"O, láska, prečo sa dejú takéto veci?" opýtala som sa so smútkom v tvári svojho manžela. "Myslíš jako to, že umírají lidi?" odpovedal. Fú no musím priznať, že som sa trochu zahanbila. Mala som totiž v pláne hovoriť o nevydarenej objednávke, ktorú práve riešim.

Chce sa mi vracať...

Keď som zbadala na internete karikatúru súložiacich biskupov počas konkláve, bolo mi smutno. Keď som však zbadala karikatúru súložiacej svätej trojice, chcelo sa mi vracať. A chce sa mi aj naďalej...
Dvere sa často otvoria až vtedy, keď v to uveríme

Dvere sa často otvoria až vtedy, keď v to uveríme

Pred pár dňami som išla so svojim snúbencom do obchodu. Pri vstupe do brány som na dverách zbadala neúplný nadpis: ..TVORENÉ. Pozrela som sa na Tomáša a vravím mu: „Hm, to je škoda, je zatvorené.“ Po pár krokoch sa nám však odhalilo celé slovo. Namiesto môjho „realistického“ ZA sa v ňom objavilo optimistické O.
Ako sa zo Svätoplukových prútov stal zlepenec

Ako sa zo Svätoplukových prútov stal zlepenec

Keď sa pozriem na predvolebnú situáciu na Slovensku duševne, cítim sa smiešne, ba až komicky. Keď sa na ňu snažím pozrieť duchovne, prežívam smútok. Kdesi medzi týmto dvoma pocitmi hľadám nádej.

... keď pieseň z JKS-ky môže meniť životy

Zamyslela som sa nad tým, čo by sa stalo, keby sa pieseň, ktorú spievame v kostole raz v roku, na Turíce, stala súčasťou našej každodennej modlitby. A ešte viac, čo by sa stalo, keby sme sa tieto slová modlili naozaj s vierou.

Ako vidieť svet Božími očami

Často prosím Boha, aby ma naučil pozerať sa na svet jeho očami. Na svet, na ľudí, na seba. Niekedy mam však pocit, že ich má milión. Čo milión,14 miliárd. Pre každého jeden pár.
Pochodovanie za pravdu a moje zimomriavky z osemdesiateho deviateho

Pochodovanie za pravdu a moje zimomriavky z osemdesiateho deviateho

„Neuveriteľné! Niečo také tu nebolo od Nežnej revolúcie,“ povedala som s nadšením pánovi, ktorý so mnou čakal na autobus po skončení pochodu v Košiciach.

Môžem sa slobodne rozhodnúť, či zmením svet

Myslím, že svet funguje na základe nejakých princípov. Jedným z nich je slobodná vôľa, ktorú dal Boh človeku. A v plnej miere ju rešpektuje. Aj preto sa dnes deje vo svete to, čo sa deje.

Tomu sa hovorí láska otca

Ocko mi cez víkend vymenil letné pneumatiky na aute. Ja som sa ho opýtala: „Čo som Ti dlžná?“ A on na to: „To je v poriadku, ja som to už vyrovnal. Natankoval som Ti Tvoje auto.“ Tomu sa hovorí láska otca.
Váž si, čo môžeš robiť pre Boha, nie je to samozrejmosť...

Váž si, čo môžeš robiť pre Boha, nie je to samozrejmosť...

Dnes už viem, že smrť nie je tragédia. Je to privilégium. Možno to nikdy nepochopíme, ale potrebujeme to prijať srdcom. Môj blog určite nie je prvý, ani posledný o Ľudke.. Som totiž len...

Strácam nádej, nevládzem snívať..

Pred dvoma rokmi som bola na skvelom muzikáli. Volal sa Príbeh ulice. Od Mariky by čitateľ pravdepodobne očakával, že to bol nejaký fakt dobrý kresťanský muzikál. No nie je to celkom tak. Bol to...

Nabudúce nič nedostaneš!

Keď som dnes kráčala domov z práce, po úzkej snehovej cestičke, spomenula som si na úryvok z dokumentárneho filmu o kňazovi, ktorý spolupracoval s Matkou Terezou. Z jeho...

Nikto nevidel

Nikto nevidel a nikto nepočul, čo príde, keď odídeme tam, kde sme nikdy neboli, kde dostane každý svoj prídel. Ja chcem zažiť ten pocit, pocit nádherný, pocit...